Je hlučný, plachý a smrtí. A stal sa novým novozélandským vtákom roka. Tučniak žltooký, v maorčine známy ako „hoiho“, vyhral v pondelok (17. 9.) v ostro vedenom aj sledovanom hlasovaní a priniesol tak svojim stúpencom nádej, že pozornosť, ktorú mu titul vtáka roka vynesie, prispeje k oživeniu populácie tohto druhu, napísala agentúra AP.
Zvolenie tučniaka žltookého nasledovalo po každoročnom hlasovaní o vtáka roku. Tento rok sa zaobišlo bez zahraničného zasahovania, kontroverzií a podozrení z podvodov, ktoré poznačili povesť predchádzajúcich ročníkov.
Namiesto toho sa účastníci kampane v tejto dlhoročnej súťaži snažili získať hlasy obvyklými spôsobmi. Rozpútavali vojny internetových vtipov, usilovali sa o podporu celebrít, a dokonca sa nechávali tetovať. Len aby dokázali svoju lojalitu tomu či onomu operencovi.
V ankete hlasovalo viac ako 50-tisíc ľudí, čo je o 300-tisíc menej ako v minulom roku, keď britský moderátor John Oliver viedol humornú kampaň za pūteke – potápku roháča (Podiceps cristatus australis). Svojím obdivom pre „neskutočne divného vtáka, ktorý jej a zvracia vlastné perie“, potápke zabezpečil drvivé víťazstvo.
Srdce a duša Novozélanďanov
Počet odovzdaných hlasov tento rok predstavoval jedno percento obyvateľov Nového Zélandu. V krajine príroda nie je nikdy ďaleko a lásku k pôvodným druhom vtákov vštepujú už od detstva.
„Vtáky sú naším srdcom a dušou,“ povedala Emma Rawsonová, ktorá viedla kampaň za ruru, malú hnedú sovku ostrovnú známu svojím melancholickým húkaním. Tá sa umiestnila na štvrtom mieste. Jedinými pôvodnými cicavcami Nového Zélandu sú netopiere a morské druhy, čo stavia do popredia záujmu vtáky, ktoré sú obľúbené – a často vzácne.
Tohtoročný víťaz, hoiho je plachý vták, ktorý je považovaný za najvzácnejšieho tučniaka na svete. Vyskytuje sa len na Južnom a Chathamovom ostrove Nového Zélandu – a na subantarktických ostrovoch južne od krajiny – a jeho populácia za posledných 15 rokov nebezpečne klesla o 78 percent.
„Pozornosť pre tučniaka žltookého nemohla prísť v lepšom čase. Tento kultový vták nám z Nového Zélandu mizne priamo pred očami,“ povedala Nicola Tokiová, výkonná riaditeľka organizácie Forest & Bird, ktorá prieskum vykonáva. Podľa nej sa vtáky napriek intenzívnemu ochranárskemu úsiliu na súši topia v sieťach a mori a nemôžu nájsť dostatok potravy.
