Americkí vojaci do dvoch rokov odídu z Iraku – tvrdia tamojší predstavitelia s tým, že krajinám sa údajne podarilo zneškodniť hrozbu, ktorú predstavovali džihádisti z takzvaného Islamského štátu.
Západní experti varujú, že po odsune jednotiek by mohol vákuum zaplniť Irán, ktorý už má v krajine silný vplyv. Bagdad však tvrdí, že ako pomyselný sprostredkovateľ chce znepriatelené strany zblížiť.
Spojené štáty majú vojenskú prítomnosť v Iraku od roku 2003, keď krajinu pod vtedajším vedením Saddáma Husajna v neslávne známej operácii napadli. V uplynulých rokoch s tamojšími vládami spolupracujú v spoločnom boji proti takzvanému Islamskému štátu.
Podľa premiéra Muhamada Šiju Súdáního už však nasadenie 2 500 amerických jednotiek na území krajiny nie je potrebné.
Politik v rozhovore pre portál Bloomberg povedal, že v kontexte výrazne oslabenej teroristickej skupiny sa už o odsune americkej armády tento rok zhováral so šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom a štáty sa dohodli na pokračovaní bezpečnostnej spolupráce v inej podobe. Vojaci by sa vraj mali vrátiť domov najneskôr v roku 2026.
Slabnúci Islamský štát
Islamský štát je podľa politológa a arabistu Tomáša Michaľáka skutočne oveľa slabší než pred desiatimi rokmi, keď ovládal veľkú časť Iraku. Stiahnutie síl USA je však podľa neho predovšetkým geopolitické rozhodnutie, keďže ich prítomnosť kritizujú mnohí zvnútra a z vonka na Bagdad tlačí jeho mocnejší sused.
„Je tam skôr tlak zo strany Iránu, aby Američania definitívne odišli pretože to by mohlo znamenať oslabenie Izraela. Už nebude ako-keby chránený pred prípadným iránskym útokom. Pošle nejaké rakety alebo drony, Američania by ich mohli z Iraku zostreľovať. Toto sa teraz vytratí,“ uviedol Michaľák.
Irán má v Iraku silný vplyv najmä cez spriaznených politikov. Vrátane súčasného premiéra, a cez milície verné Teheránu, ktoré zvyknú útočiť aj na americké základne. Odvetné zásahy Washingtonu označuje Bagdad za narušenie územnej celistvosti štátu.
Noviny New York Times poukázali na ďalší rozmer utužovania vzťahov krajín keď informovali, že palestínske hnutie Hamas a jemenskí povstalci známi ako Husíovia, v oboch prípadoch tiež s napojením na Irán, si v hlavnom meste údajne otvorili kancelárie. Iracká vláda to odmieta, no zároveň nevylučuje, že ich predstavitelia v krajine prebývajú.
