Konsolidačný balík, ktorý schválila vláda, počíta okrem zníženia daní na potraviny so zvýšením sadzieb na iný tovar, vrátane kníh. Dvadsaťtripercentá daň na knihy okamžite vyvolala negatívne reakcie.
Kritizujú to nielen čitatelia, vydavatelia, či kníhkupectvá, ale aj koaličný partner – strana SNS. Zvýšenie základnej dane z pridanej hodnoty je aj podľa ekonómov logickým krokom, vzhľadom na zlý stav verejných financií.
„Knihy sú doménou väčšinou bohatších vrstiev obyvateľstva, takže budú za základnú sadzbu,“ vyhlásil minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Toto vyjadrenie ministra financií rozvírilo veľkú vlnu kritiky. Na sociálnych sieťach začali pribúdať videá ľudí, ktorí ukazovali svoje knižnice s tým, že sú bohatí. Do kritiky sa zapojil aj prezident. „Knihy vždy boli symbolom vzdelania, ktoré má a musí byť dostupné všetkým,“ napísal prezident Peter Pellegrini.
„Hneď to bolo interpretované, že ja nechcem, aby nižšie príjmové skupiny pomaly kupovali knihy. Nie, ja sa ohradzujem voči takýmto vyjadreniam. Zo mňa tu nikto nebude robiť netvora,“ povedal Kamenický.
Zvýšeniu dane na knihy sa v Správach venovala redaktorka Katarína Wildová:
Minister financií navrhol zvýšiť DPH na knihy o 13 percent na základe analýzy Inštitútu finančnej politiky. Podľa nej najčastejšie kupujú knihy viac zarábajúci. Prieskum vydavateľov a kníhkupcov hovorí niečo iné.
„Najnovší prieskum, ktorý bol toto leto uskutočnený, hovorí, že tí ľudia, ktorí zarábajú nad 1 500 eur si kúpia 7,4 knihy priemerne ročne. Tí, ktorí zarábajú do 800 euro, čo je najnižšia príjmová skupina, si kúpia 6,9 knihy ročne,“ informoval predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR a riaditeľ vydavateľstva Slovart Juraj Heger.
Možné devastačné následky
Vydavatelia aj predajcovia kníh upozorňujú, že vyššia DPH na knihy môže mať devastačné následky.
„Knihy budú drahšie, bude ich vychádzať menej. Budú nedostupnejšie hlavne pre tie kategórie ľudí, ktorí ich potrebujú k svojmu zdravému duševnému vývoju. To sú hlavne deti, študenti a dôchodcovia. Dotkne sa to samozrejme aj malých kníhkupcov aj mnohých ľudí, ktorí okolo toho knižného trhu pracujú, redaktorov, prekladateľov, grafikov,“ ozrejmil riaditeľ vydavateľstva Artforum Vladimír Michal.
„Odkážte predajcom, hlavne tým najväčším, aby znížili svoje marže,“ povedal Kamenický.
S vyššími cenami a menej dostupnými knihami nebudú mať problém len kupujúci, ale aj knižnice. Polovicu ich návštevníkov pritom tvoria práve deti a študenti.
„Knižnice sú zvyknuté čerpať časť svojho rozpočtu na nákup kníh napríklad z Fondu na podporu umenia a v súčasnej situácii sú knižnice a naša ponuka ohrozené z dvoch strán. Hrozí nielen zdraženie kníh, ale aj to, že budeme mať objektívne menší rozpočet,“ upozornil riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave Tomáš Štefek.
Zvýšenie DPH prekvapilo aj koaličného partnera
Zvýšenie DPH na knihy o 13 percent prekvapilo aj poslanca SNS Romana Michelka. Ten je zároveň riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Potrebu konsolidácie chápe, no o návrhu chce ešte s koaličnými partermi rokovať.
„Verím, že sa budú dať nejaké korekčné mechanizmy a treba si uvedomiť, že v Čechách je nula percentná DPH. Výnos z tej dane je 25 miliónov, takže ide o to, aby to neurobilo viacej škody ako úžitku. Budem sa snažiť presvedčiť lídrov koalície,“ uviedol predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS).
„Prepáčte, napriek tomu, že si vážim aj spisovateľov, aj vydavateľov aj všetkých, toto v rámci konsolidácie verejných financií nepovažujem za vôbec rozhodujúcu tému. Nevylučujem, že život niečo prinesie, pretože takto vzniklo aj to gastro,“ vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).
V prípade, že zvýšenie DPH schváli aj parlament, budeme mať druhú najvyššiu sadzbu na knihy v Európe po Dánsku, ktoré ma 25 percent. Pre porovnanie, Rakúsko má desať, Maďarsko päť percent a Česká republika nulu.
