Drienky by čoskoro mohli zaujať významné miesto v našich záhradách. Ich šľachtením vznikli odrody, ktorých plody sú veľké, sladké a mrazuvzdorné. Desiatky z nich už pestujú a rozmnožujú pri Novom Meste nad Váhom. Z plodov sa dajú fermentáciou vyrobiť aj slovenské olivy.
Drieň, ktorý sa ľudovo nazýva aj drienka, je ker, ktorý poznáme väčšinou z lúk a okrajov lesa. Má malé plody.
„Väčšinou ľudia poznajú divoké driene. Sú malé ako necht, pestované kultúrne odrody drieňa vedia byť veľké ako slivky, trojnásobne veľké,“ priblížil ovocinár zo Škôlka Biele Karpaty Ján Veselý.
Experti sa rozmnožovaním vzácnych odrôd inšpirovali v zahraničí. „Išli sme na pracovnú cestu do poľského arboréta, kde zhromaždili a uchovali odrody drieňa z Európy. Požiadali o očká, aby si driene mohli rozmnožiť,“ uviedol ovocinár Ľudovít Vašš.
A takto vyzerá výsledok. V sade v Moravskom Lieskovom rastie 50 rôznych odrôd drieňa. „Poznáme driene ružové, červené, žlté. Práve tie žlté chutia trochu po ananásoch,“ povedal Vašš.
Pestovaniu a fermentácii drieňa sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Dominika Kusá:
Fermentované chutia ako olivy
Plody sú bohaté na vitamín C, po dozretí sú sladké, vhodné na džemy či na výrobu drienkovice. No vyrobiť z nich môžeme aj takpovediac slovenské olivy.
„Fermentácie drieňov, nezrelých sa olivy používajú ako takzvané drieňové olivy, sa sfermentuje ovocie desať dní v slanej vode,“ vysvetlil ovocinár. Potom vodu odstránime a pridáme dôležitú ingredienciu.
„Drienky takto sfermentované, už mäkké a pripomínajúce olivy naložíme do olivového oleja,“ dodal. Už len podľa chuti vložíme bylinky a cesnak. „Naozaj to pripomína. Nie je to pritiahnuté za vlasy, že olivy. Je to výborná lokálna náhrada olív,“ povedal Vašš.
Drieň je dlhoveký ker. V záhradách postupne vytvára hustý živý plot. Je to zaujímavá náhrada za tuje, ktoré v posledných rokoch nenávratne vysychajú pre napadnutie škodcami.
