Na hlavný obsah

V Nemecku vyrástol jedinečný simulátor mesiaca, aký nemá ani NASA. Cesta k realizácii nebola jednoduchá

Projekt LUNA simuluje podmienky, aké sa nachádzajú na mesiaci.

V Nemecku vyrástol jedinečný simulátor mesiaca, aký nemá ani NASA. Cesta k realizácii nebola jednoduchá
Astronauti Thomas Pesquet a Matthias Maurer a ich robot demonštrujú tréning na simulovanom mesiaci. Foto: TASR/AP

Európska vesmírna agentúra (ESA) sa pripravuje na budúce misie na Mesiac. Zvolila pritom prístup „ťažko na cvičisku – ľahko na bojisku“. V Kolíne nad Rýnom otvorila výcvikové stredisko LUNA. Najmodernejšie zariadenie svojho druhu na svete čelilo pri výstavbe nečakaným problémom.

LUNA je simulátor mesačných podmienok s takmer tisíc tonami vulkanickej horniny a skál. „Také niečo nemá ani NASA. Veríme, že ak pôjde niekto na Mesiac, najskôr príde sem,“ poznamenal astronaut ESA Matthias Maurer.

„Jedinečnou vlastnosťou LUNY je, že tu máme integrovanú simuláciu väčšiny aspektov, s ktorými sa na Mesiaci stretneme. Povrch, mesačný prach, skaly či osvetlenie,“ priblížil astronaut ESA Alexander Gerst.

Ako to vyzerá v novom výcvikovom stredisku zisťoval v relácii Aktuálne :24 redaktor Kamil Kolenič:

Do dvoch rokov bude mať LUNA aj technológiu, ktorá dokáže simulovať gravitáciu Mesiaca. „To je kľúčové, aby sme vedeli trénovať pohyb v skafandroch či prácu s vybavením v mesačnej gravitácií. Máme tu možnosť testovať aj 3D tlačiarne, ktoré by mohli premeniť mesačnú pôdu na komponenty potrebné pre dlhší pobyt,“ informoval Gerst.

„Chceme, aby veci na Zemi zlyhali skôr, ako na Mesiaci. Chceme tu všetko otestovať do extrému, aby sme vedeli, ako rozdeliť úlohy medzi astronautov, robotov a tímy na zemi,“ ozrejmil Juergen Schultz z projektového manažmentu ESA LUNA.

Pri projektovaní a výstavbe LUNY mysleli aj na osvetlenie, ktoré je presne ako na Mesiaci, kde nie je atmosféra. „Ide o veľmi ostrý kontrast medzi intenzívnou tmou a intenzívnym svetlom. Je náročné si na to zvyknúť, ale to je cieľom,“ povedala astronautka ESA Samantha Cristoforettiová.

Myšlienka projektu sa zrodila pred viac ako desiatimi rokmi. Cesta k jej realizácii nebola jednoduchá. „Zabrzdila nás pandémia koronavírusu. Potom sme museli zmeniť miesto výstavby. Na pôvodnom totiž žijú chránené jašterice, museli sme ustúpiť ochranárom. LUNA nakoniec stojí oproti cez ulicu,“ prezradil Maurer.

Európska vesmírna agentúra plánuje v nasledujúcich rokoch viacero lunárnych misií. Prvé pristátie človeka na Mesiaci po viac ako 50 rokoch sa očakáva v roku 2026.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet