Nefungujúci sociálno-zdravotný systém, na ktorý sme v Reportéroch už viackrát poukázali, si naďalej vyberá svoje obete a útočí na ľudskú dôstojnosť. Hendikepovaného muža s amputovanou nohou vyhodila sanitka na ulici. Bez invalidného vozíka či barly.
Čo viedlo záchranárov k tomu, že muža vystavili nebezpečenstvu, pri ktorom mohol prísť o život? Ako je možné, že pacienti po prepustení z nemocnice končia uprostred cesty či na lavičke v parku?
„Celá situácia sa odohrala tak, že som pána našla ležať na ceste v zúfalstve, že nemá svoj invalidný vozík, ktorým by sa dokázal premiestniť. Apeloval na nás, aby sme s tým niečo robili,“ opísala sociálna pracovníčka neziskovej organizácie Depaul Slovensko Mária Tóthová.
„Pána bez jednej nohy, ktorého priviezla rýchla zdravotná pomoc, po prepustení z nemocnice k nám na Ivánsku cestu. Tam ho položili a tým, že nevedel chodiť, tak po vlastných rukách sa doslova doplazil k priestoru, kde boli kolegovia, aby našiel niekoho, kto mu pomôže,“ povedal riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš.
Ako sa pán Roman dostal bez svojho vozíka na ulicu, zisťovala v relácii Reportéri redaktorka Klaudia Suchomel Guzová:
Vozík zostal na letisku
Pán Roman prišiel v minulosti nielen o pravú nohu, ale aj o bývanie. Domovom sa pre neho stala ulica. Roman, ktorého postihla nešťastná situácia, potvrdil, že sa v ten deň plazil po rukách. Prečo ho sanitka vyložila, nevie.
„Deň pred tým bol na letisku v Bratislave, kde odpadol, na čo boli zavolané záchranné zložky, ktoré ho zobrali do sanitky. Ale vozík zostal na mieste, na letisku,“ ozrejmil Kákoš.
„Záchranári ho brali a on nám vysvetľoval, že invalidný vozík so sebou nezobrali. A my sme nechápali, ako sa to môže stať,“ priblížila Tóthová.
„Pacient k nám bol privezený rýchlou zdravotnou službou bez invalidného vozíka. My sme mu poskytli barlu, takže sa dokázal aspoň pomocou barly pohybovať. Nie je to štandard, že by bol k nám pacient prevezený bez vozíka, ak používa vozík,“ informovala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská.
„Nič, čo nevieme bezpečne ukotviť v ambulancii, nedokážeme ani previezť. Čokoľvek, čo je nadrozmerné alebo nespĺňa požiadavky bezpečného upevnenia my do ambulancie neberieme,“ odôvodnil riaditeľ Záchrannej zdravotnej služby Bratislava Slavomír Gruška.
„Keď vidím človeka, ktorý je nejakým spôsobom hendikepovaný, je to jeho najdôležitejší nástroj. Čiže mi príde logické ten vozík vziať, lebo je to súčasť toho človeka, sú to jeho nohy,“ poznamenala Tóthová.
Rôzne verzie toho, kam ho mali odviezť
Pána Romana však čakalo ešte niečo horšie. Po tom, ako ho v nemocnici ošetrili, sanitka ho mala podľa hovorkyne odviezť na adresu, ktorú má v dokladoch.
„Pacient nám oznámil, že chce byť prevezený do Záhorskej Bystrice. Potvrdil, že je to jeho trvalé bydlisko a chcel previezť do Záhorskej Bystrice,“ uviedla Kliská.
Dopravná zdravotná služba Merea Agel však tvrdí, že mala od nemocnice iné pokyny. „Prevoz mal byť zrealizovaný z Nemocnice Ružinov späť na letisko, t.j. na adresu Ivanská cesta, Bratislava,“ povedala hovorkyňa skupiny Agel SK a. s. Eva Peterová.
Verziu dopravnej služby potvrdzuje aj žiadanka, ktorú vypísala lekárka. Faktom je, že pacient sa nakoniec aj tak ocitol na inom mieste.
„Krátko po ôsmej vodiči dopravnej zdravotnej služby vyzdvihli pacienta na centrálnom príjme v Nemocnici Ružinov a na jeho žiadosť ho odviezli do Nocľahárne sv. Vincenta de Paul v Ružinove,“ dodala Peterová.
„To je asi skôr otázka na dopravnú zdravotnú službu, kde bol tento pacient prevezený. To, kde bol pacient vyložený, sa my už zdravotnej dopravnej služby nedopytujeme,“ reagovala hovorkyňa UNB Kliská.
Pomôcť nemohla ani zdravotná poisťovňa
Informácie si nepreveruje ani zdravotná poisťovňa, ktorá prevozy pacientov prepláca z verejného zdravotného poistenia.
„Poskytovateľ dopravnej zdravotnej služby vykonáva prepravy na základe doručených žiadaniek na prepravu od ošetrujúcich lekárov, ktoré musia obsahovať údaje o mieste pobytu poistenca a o mieste, kde má byť poskytnutá zdravotná starostlivosť alebo opačne,“ ozrejmila Zuzana Žiaková z oddelenia komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
„Preprava poistenca bola vykázaná poskytovateľom, bola akceptovaná a uhradená. Žiadanka na prepravu nebola súčasťou prílohy k faktúre. Vo faktúre pre slovenských poistencov to poskytovateľ nemá za povinnosť,“ dodala.
Podľa zákona existujú len tri možnosti, kam môže dopravná zdravotná služba pacienta previezť. „Ambulancia dopravnej zdravotnej služby prepravuje pacienta na účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti 1. zo zdravotníckeho zariadenia do prirodzeného domáceho prostredia a opačne, 2. z jedného zdravotníckeho zariadenia do iného zdravotníckeho zariadenia, 3. alebo do zariadenia sociálnych služieb,“ znie v stanovisku Ministerstva zdravotníctva SR.
Od nemocnice sme chceli vedieť, prečo je na žiadanke napísané miesto prevozu letisko, keď navyše hovorkyňa tvrdí, že pacient mal byť prevezený na adresu, ktorú má v dokladoch. Na otázky už odpovedať nechceli.
„Sú pacienti a týka sa to najmä ľudí bez domova, ktorí nemajú kam ísť. Mnohí požiadajú práve sociálnu sestru, aby im zabezpečila, vykomunikovala takéto zariadenie. Vo vašom konkrétnom prípade sa tak nestalo, a to z toho dôvodu, že takúto pomoc odmietol. Jediné, čo chcel, bola dopravná služba,“ reagovala Kliská.
Muž v nocľahárni nikdy nebol
„Personál nocľahárne potvrdil, že pána pozná a ubytujú ho. Požiadali ho teda, aby počkal na lavičke, kým dokončia naberanie nových ľudí do nocľahárne,“ podotkla hovorkyňa Peterová.
Pracovníci nocľahárne však túto verziu popierajú. „My nie sme domov sociálnych služieb, my sme nocľaháreň. Nemáme tu službu, ktorá by sa vedela postarať o pacienta bez nôh,“ vysvetlila sociálna pracovníčka Mária Tóthová.
„My ani nevieme, kto ho vlastne priviezol, iba z rozprávania toho pána a z kamerového záznamu,“ doplnil riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš.
„Nemyslím si, že je v poriadku vyhodiť človeka len tak pred dvere zriadenia bez toho, aby som povedal, že niekoho prinášam. Alebo aspoň zazvoniť a ohlásiť,“ skonštatovala Tóthová.
„Je to neštandardný postup, aby keď prišla záchranka, tak aby nekontaktovala nikoho zo služby. Štandardným postupom je, že keď príde záchranka, ozvú sa kolegom zo služby,“ podotkol Kákoš.
„Kolegovia prídu, zoberú daného človeka bez domova, klienta nocľahárne, alebo kohokoľvek, koho privezú a zoberú ho dovnútra, do služby, aby mu vedeli pomôcť. Aby sa nám nestalo, že vyložia človeka, ktorý možno potrebuje pomoc niekde vonku a nikto o ňom nevie. Môže tam ostať aj niekoľko hodín a môže sa mu čokoľvek prihodiť a zdravotný stav sa môže zhoršiť,“ dodal.
„On tie priestory veľmi nepoznal, nie je naším klientom, nechodí do nocľahárne ako náš klient, ani nevedel, prečo tam prišiel,“ uviedla manažérka kvality služieb organizácie Depaul Slovensko Terézia Lukáčová.
„Daný človek ani nie je klientom nocľahárne sv. Vincenta Depaul, ani tam pred tým nespával, ani v ten večer tam vlastne spať nechcel,“ vylúčil Kákoš.
Vozík sa nakoniec našiel
„Bol veľmi rozčúlený a hysterický a nechcel u nás zostať, ani tam byť. Aj rozprával, že sa bojí o svoj život, keďže nemá jednu nohu,“ opísala Lukáčová.
„S kolegyňou sme ho zobrali do nášho auta a išli sme ten vozík hľadať. Pátrali sme po vozíku, vozík sa tam nenašiel, hľadali sme vozík v našich službách, aby sme mu pomohli,“ dodala.
„Asi o pár dní neskôr nám volala pani z letiska, že na reklamačnom oddelení majú nejaký invalidný vozík a nevedia čo s ním a radi by nám ho dali. My sme sa potešili, lebo sme si uvedomili, že je to ten náš vozík, teda vozík toho pána. Takže som ho hneď išla vyzdvihnúť, vozík je naspäť a môže slúžiť ďalším,“ ozrejmila Tóthová.
„V minulosti sa nám to už párkrát stalo, že nám takto doviezli človeka. Najvypuklejší prípad bol, keď nám priviezli človeka s demenciou, ktorého vyložili v areáli nocľahárne. Ten človek sa tam asi tri hodiny pohyboval bez toho, aby o ňom niekto vedel. Tam už to fakt hraničilo s rizikom, že sa udeje niečo vážnejšie. Vtedy sme posielali sťažnosť, aby sa niečo takéto nestalo,“ spomenul Kákoš.
Romanov prípad nie je jediný
Zistili sme, že podobné prípady, keď sa ľudia po prepustení z nemocnice ocitajú na ulici, sa odohrávajú aj v iných mestách. Hoci to zákon nedovoľuje.
„Bol tu jeden, doniesli ho a ležal v rohu, nechali ho vyhodeného. Oni ho nahlásili, že on je samostatný a nevládal ani krok prejsť, musel ležať na zemi. Tak potom ho museli odviezť do Galanty,“ priblížil pracovník nocľahárne v Šali.
„Hlavne ide o zdravotný stav, že fakt niekedy nám tak vrátia, že mu fakt nemôžme poskytnúť zdravotnú pomoc. Vyložia nám ho tu a nechajú ho na schodoch. Áno, doniesla ho sanitka, nevedel chodiť, tak nám ho tu vyložili na schodoch,“ potvrdila vedúca nocľahárne v Šali Monika Jurík.
„Prosila som záchranára nech ho zoberú späť, lebo fakt mal plienku, mal katéter a tak ho vyložili. Tak na jeden deň ho necháme, nejak to prežijeme a potom na druhý deň sa to rieši. Znova sa volá sanitka a prosíme, aby ho zobrali do nemocnice do Galanty a medzi tým začneme riešiť neodkladné umiestnenie,“ dodala.
„Prišli za mnou vodiči dopravnej zdravotnej služby, že sa stále opakuje to, že sú dotlačovaní personálom urgentného príjmu k tomu, aby naložili človeka bez domova, ktorý nevie chodiť a nemá barle a aby ho odniesli na ulicu,“ prezradila dobrovoľníčka z Komunity Sant Egidio Miroslava Čulagová.
„Ja tieto informácie mám, dokonca od poskytovateľov zdravotnej služby, že pacienta po prepustení nemá kto prijať,“ dosvedčil verejný ochranca práv Robert Dobrovodský.
Dispečeri o situácii nesmú hovoriť
Bývalý dispečer dopravnej zdravotnej služby v Galante nám potvrdil, že ich nemocnica v Galante viackrát žiadala o prevoz „problémového“ pacienta. Tvrdí, že taký prevoz radšej odmietli, ako by ho mali vykladať na ulici.
„Viem konkrétne, že útulok v Šali nepreberal imobilných pacientov, lebo na to nemali kapacity. Oni sa nevedia starať o takých ľudí. Tam nie je služba, tam je pán, ktorý otvorí dvere, zavrie dvere a to je všetko,“ povedal bývalý dispečer dopravnej zdravotnej služby Penta Hospitals v Galante Marián Gdovin.
„Pacient by ostal v takej medzere, ostal by v našom aute. Tam by ho neprebrali. Nám ho zas nepreberú naspäť v nemocnici na urgentný príjem. My nie sme záchranná služba, my nevozíme pacientov na urgentný príjem. Potom je to ako taký horúci zemiak,“ dodal.
„Overuje ešte pred samotným prevozom adresu aj samotný dispečing dopravnej zdravotnej služby. Rovnako sa preveruje pripravenosť dohodnutej inštitúcie v konkrétnom termíne prevziať dotyčnú osobu do svojej starostlivosti. Ide o preventívne opatrenie,“ uviedol hovorca Penta Hospitals Slovensko Tomáš Kráľ.
O situácii sme chceli hovoriť s vodičmi dopravnej služby v Galante, rozhovor pred kamerou však odmietli. Stretnúť sa nechcela ani Mariánova kolegyňa, súčasná dispečerka.
„K ničomu sa nemáme vyjadrovať, všetko sa má riešiť na vyššie postavených miestach. Ja ako jednoduchá dispečerka sa k tejto téme nemám vyjadrovať,“ reagovala dispečerka dopravnej zdravotnej služby Penta Hospitals Slovensko Barbara Grežo.
„Procesne by sa takéto veci nemali diať, riešením nie je vyložiť ho na ulici, ale vrátiť do nemocnice,“ podotkol Kráľ.
Chyba je v systéme
„Systém musí byť nastavený, procesy potrebujeme, aby boli funkčné. Ale na konci vždy záleží od toho, ktorý človek ten proces vykonáva. Je dôležité, aby ľudia boli ľudskí, aby pacientov brali ako ľudské bytosti. Možno aj tých, ktorí sa im na prvý pohľad nezdajú hodní nejakej úcty. Každý z nás si zasluhuje úctu a prístup, ktorý prináleží človeku,“ pripomenul riaditeľ Jozef Kákoš.
„V prípade, že ide o pacienta bez domova, sociálna pracovníčka vybavuje umiestnenie v domovoch sociálnych služieb, krízových centrách, resp. si ho preberajú pracovníci obce, v ktorej sa zdržiaval. Záleží, samozrejme, aj na samotnom zdravotnom stave pacienta a jeho preferenciách,“ ozrejmil Kráľ.
„Pokiaľ sa to stáva z dôvodu, že nevedia, kam daného človeka umiestniť a nejak ho zmanipulujú, aby podpísal reverz alebo ho ubezpečia, že takto je to v poriadku, tak to nie je najšťastnejšie riešenie,“ zhodnotil Kákoš.
„Ja rozumiem aj pohľadu zdravotníckych pracovníkov, že oni ako keby z toho zdravotného hľadiska urobili, čo mohli, a potrebujú ho prepustiť do starostlivosti, ktorá mu prináleží alebo ktorú potrebuje zo zdravotného a sociálneho pohľadu. A taká služba tu neexistuje. Lebo, žiaľ, taká je realita,“ dodal.
„Ja nejdem obviňovať ten alebo onen rezort, Slovenská republika sa zaviazala k dodržiavaniu ľudských práv, sociálnych práv a v každej slušnej republike nedovolíme, aby človek prepadol na dno, čo je atak na jeho ľudskú dôstojnosť,“ uzavrel verejný ochranca práv Robert Dobrovodský.
