Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange v utorok (1. 10.) pred výborom pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy povedal, že jeho priznanie v prípade obvinení zo špionáže bolo potrebné, pretože právne a politické úsilie na ochranu jeho slobody bolo nedostatočné, informuje agentúra Reuters.
„Napokon som si zvolil slobodu pred neuskutočniteľnou spravodlivosťou,“ povedal Assange v prvom verejnom vyhlásení od prepustenia z väzenia.
Assange sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku. Podľa vlastných slov sa nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu.
Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby v Británii. Strávil v nej päť rokov, čakajúc na možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov.
„Po rokoch väznenia som dnes slobodný, pretože som sa priznal, že som vinný z novinárstva, vinný zo získavania informácií od zdrojov… vinný z informovania verejnosti,“ dodal Assange.
Bol politickým väzňom
Podľa záverov správy Parlamentného zhromaždenia Rady Európy bol Assange politickým väzňom. Správa zároveň vyzvala Britániu, aby preverila, či Assangea vystavili neľudskému zaobchádzaniu.
„Ešte nie som v stave, aby som hovoril o tom, čím som prešiel. Izolácia si vyžiadala svoju daň,“ povedal Assange. Vedľa neho sedela manželka Stella, ktorú si vzal počas pobytu v londýnskom väzení Belmarsh. V auguste povedala, že jej manžel bude potrebovať istý čas, kým sa po dlhom väzení zlepší jeho zdravie a psychický stav.
Medzi najkontroverznejšie úniky WikiLeaks patria utajené dokumenty americkej armády a videá z vojen v Iraku a Afganistane v prvej polovici nultých rokov, ktoré poukázali na neľudské zaobchádzanie s väzňami, porušovanie ľudských práv a úmrtia civilistov. Podľa amerických úradov tieto úniky ohrozili národnú bezpečnosť a životy tajných agentov.
