Na hlavný obsah

Izraelská armáda chce zničiť pozície Hizballáhu v Libanone, obyvateľov v oblasti evakuujú

Napätie v oblasti aj naďalej rastie.

Izraelská armáda chce zničiť pozície Hizballáhu v Libanone, obyvateľov v oblasti evakuujú
Vojaci sa pripravujú na hliadkovanie na ceste pri hranici medzi Izraelom a Libanonom. Foto: TASR/AP

Izraelská armáda v utorok (1. 10.) na juhu Libanonu začala pozemnú operáciu, ktorú označila za obmedzenú a presne cielenú akciu zameranú na zničenie pozícií militantného hnutia Hizballáh.

S rovnakým cieľom Izrael takmer dva týždne intenzívne bombarduje Libanon. Premiér Libanonu Nadžíb Mikátí v utorok označil toto obdobie za jedno z najnebezpečnejších v histórii krajiny.

Vyzval tiež OSN na pomoc Libanončanom vysídleným izraelskými útokmi. Podľa neho ich je už asi milión. Taktiež Hizballáh aj v utorok vypálil niekoľko rakiet na severný a stredný Izrael. Uviedol, že terčom bolo okrem iného sídlo tajnej služby Mossad.

Hizballáh však poprel, že by izraelskí vojaci vstúpili na libanonské územie. Hovorca izraelskej armády pritom ráno uviedol, že v južnom Libanone sa odohrávajú ťažké boje s príslušníkmi Hizballáhu.

Evakuácia obyvateľov

Neskôr vyzval obyvateľov viac ako 20 pohraničných dedín, aby sa evakuovali. Podľa izraelskej armády pozemná operácia nie je vojnou proti libanonskému ľudu, ale proti Iránom podporovanému Hizballáhu.

Ten podľa armády plánoval teroristický útok na sever Izraela podobný útoku palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael z vlaňajšieho 7. októbra.

So svojím izraelským náprotivkom Joavom Galantom si pred utorkovou operáciou telefonoval americký minister obrany Lloyd Austin. Zhodli sa na nutnosti odstrániť v južnom Libanone zázemie pre možný útok Hizballáhu na sever Izraela.

Rusko, Španielsko či Úrad OSN pre ľudské práva vyjadrili vážne obavy z ďalšej destabilizácie regiónu a následkov pre civilistov. Nový generálny tajomník NATO Mark Rutte pred dnešným prevzatím funkcie uviedol, že dúfa v čo najrýchlejšie ukončenie nepriateľských akcií v Libanone.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí označilo izraelskú pozemnú operáciu za pokus o inváziu a vyzvalo Izrael, aby čo najrýchlejšie stiahol vojakov. Bezpečnostnú radu OSN vyzvalo, aby zabezpečila dodržiavanie medzinárodného práva.

Libanonský premiér už v nedeľu povedal, že počet vysídlených osôb by mohol dosiahnuť jeden milión, čo by predstavovalo najväčšie presuny obyvateľstva v dejinách Libanonu. Ten má teraz asi 5,5 milióna obyvateľov.

Z Libanonu pre izraelské bombardovanie utekajú aj tisíce Sýrčanov, ktorých pred niekoľkými rokmi z vlasti vyhnala občianska vojna. V pondelok vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) Filippo Grandi oznámil, že do Sýrie utieklo už viac ako 100-tisíc ľudí. Sú medzi nimi aj Libanonci.

Intenzívnejšie útoky

So zámerom zničiť infraštruktúru Hizballáhu v posledných dvoch týždňoch Izrael zintenzívnil letecké útoky na Libanon. Zničil pritom mnoho vojenských objektov Hizballáhu a zabil rad jeho veliteľov, vrátane lídra hnutia Hasana Nasralláha. Zomierajú pritom ale aj civilisti. Celkovo podľa libanonského ministerstva zdravotníctva zomrelo už viac ako tisíc ľudí a tisíce ďalších boli zranené.

Izraelská armáda bojuje s Hizballáhom od 80. rokov minulého storočia a od vlaňajšieho októbra sa navzájom denne ostreľujú cez hranice. Strety vypukli 8. októbra, teda deň po útoku Hamasu na juh Izraela, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili viac ako 1 200 ľudí.

Hizballáh je spojencom Hamasu rovnako ako Irán. Vojna v Gaze si vyžiadala životy najmenej 41 638 Palestínčanov a ďalších 96 460 bolo kvôli nej zranených. Tieto údaje nerozlišujú medzi civilistami a bojovníkmi Hamasu, väčšina obetí sú ale civilisti.

Od minulého mesiaca sa izraelská armáda viac sústreďuje na boje s Hizballáhom. Situáciu vyostrila séria explózií pagerov a vysielačiek 17. a 18. septembra na rade miest Libanonu, ktorú Hizballáh i libanonská vláda pripísali Izraelu. Vybuchovali totiž zariadenia členov Hizballáhu, avšak aj na uliciach, v obchodoch či na trhoviskách. Zomreli pritom štyri desiatky ľudí, vrátane dvoch detí, a niekoľko tisíc osôb bolo zranených.

Politické spory, občianska vojna (1975-1990) a vážne ekonomické problémy z posledných rokov v Libanone ochromili centrálnu moc štátu a Hizballáh sa tak stal najmocnejšou vojenskou silou v krajine. Je ale aj politickou stranou s viacerými ministrami a poslancami.

Niektoré krajiny, vrátane Spojených štátov, označujú Hizballáh za teroristickú organizáciu. Európska únia považuje zo teroristickou organizáciou iba jeho vojenské krídlo.

Kvôli ďalšej eskalácii bojov medzi Hizballáhom a izraelskou armádou opäť viacero aerolínií oznámili zrušenie spojov s Tel Avivom a Bejrútom. Niektoré krajiny sa už dlhší čas pripravujú na evakuácie svojich občanov z Libanonu.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet