Ľudia, ktorí neprijmú ponuku od úradu práce, by mohli prísť o podporu. Rezort práce chce zamedziť zneužívaniu dávky v hmotnej núdzi. S novelami zákonov ide do pripomienkového konania. Účinný by mal byť od polovice budúceho roka.
Ľudovít Mucula nevie čítať ani písať. S manželkou žije z dávok v hmotnej núdzi. Aj keď existujú práce, kde žiadne vzdelanie nepotrebuje, nikde ho nechcú zamestnať.
Téme dávok v hmotnej núdzi sa v Správach venovala redaktorka Natália Dvoranová:
„Je mi jedno, akú robotu by mi dali. Išiel by som robiť aj pomocné práce u murárov, mne to je jedno. Ja s tým nemám problém,“ hovorí pán Mucula.
„Väčšinou to tak chodieva, že keď si človek aj nájde alebo mu dajú robotu, vždy nastane nejaký problém,“ vysvetľuje poberateľ dávky v hmotnej núdzi Marián Ferko.
Ministerstvo práce chce motivovať poberateľov dávok, ktorí môžu pracovať, aby sa zamestnali. Ak ponuku práce takýto človek nepríjme, štát mu po novom dávku v hmotnej núdzi 86 eur 50 centov zoberie.
„V prípade, že pôjde o rodinu v hmotnej núdzi, tá dávka v hmotnej núdzi pre rodinu sa bude krátiť presne o túto výšku, ktorá je určená pre jednotlivca. Stane sa tak do doby, kým neprijme novú pracovnú ponuku. Minimálne však jeden mesiac,“ objasňuje minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Dôvodom na krátenie dávky bude aj porušenie pracovnej disciplíny v novej práci.
„Chceme sa tým vyhnúť špekuláciám, že sa niekto zamestná na jeden/dva dni v nejakom zamestnaní a potom tam naschvál niečo vyvedie a zamestnávateľ bude nútený s ním rozviazať pracovný pomer,“ pokračuje Tomáš.
Prácu si nevedia udržať
„Chudoba a sociálne vylúčenie znemožňujú nielen nájsť si prácu, ale aj udržať si prácu. Preto podľa nášho názoru prioritou tejto dávky v hmotnej núdzi nemá byť motivácia k zamestnanosti, ale poskytnutie základnej sociálnej siete,“ oponuje hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Nemethová.
Človek sa v hmotnej núdzi ocitá vtedy, keď mesačný príjem všetkých členov domácnosti nedosahuje hranicu životného minima. Aby dostal dávku, mal by mesačne odpracovať 32 hodín aktivačných prác pre mesto alebo obec.
„Vhodných ľudí je okolo 65-tisíc. Okolo 42-tisíc dostalo zo strany úradov práce ponuku na odpracovanie si dávky v hmotnej núdzi. Túto dávku reálne odpracovalo 20-tisíc,“ hovorí námestníčka sekcie služieb zamestnanosti Katarína Dubovanová.
„Je málo tých aktivačných, lebo si vedia zohnať nejaké potvrdenie, že nemôžu prísť do práce, respektíve, že majú zdravotné problémy. Tým pádom neprichádzajú do pracovnej činnosti, ani tejto najzákladnejšej,“ vysvetľuje predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.
Aby sa PN-ka nedala zneužiť, posudkoví lekári získajú novú kompetenciu. Ak sa preukáže, že bola vypísaná bezdôvodne, budú ju môcť zrušiť.
