Zmierniť dôsledky konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom na libanonských civilistov sa snaží aj Slovensko. Krajina podporuje Libanon dlhodobo. Letecký špeciál zo Slovenska, ktorý štát poslal po evakuovaných ľudí, tam naposledy priviezol aj humanitárnu pomoc. Kam smerovala, zisťoval štáb Slovenskej televízie.
Aanút je malá obec južne od Bejrútu. Len niekoľko kilometrov od hraníc južného regiónu. Práve odtiaľ izraelská armáda pravidelne vyzýva civilistov na evakuáciu.
V obci, kde mnohí z nich hľadajú útočisko žije aj Walid El Hajj. Po mame Slovák, po otcovi Libanončan sa snaží zachraňovať životy. Videl, že v okolí dlhodobo chýbala záchranka, tak sa rozhodol ju po vzore tých slovenských vybudovať. Od nás prišla pomoc a ruku priložili aj dobrovoľníci.
Slovensko dobrovoľníkov v libanonskom Aanúte podporuje dlhodobo. Prvýkrát sa o výzvy na podporu prihlásili už v roku 2019.
„V roku 2019 som sa opýtal veľvyslanca, či existuje nejaká pomoc zo Slovenska, či sa dajú podávať nejaké projekty. A on mi povedal, že áno. Skoro každý rok, keď podávame projekty vidia, že projekty sú funkčné a pomáhajú ľuďom. Z tých malých pomocí sme za roky dokázali vybudovať, dá sa povedať, že niečo veľké,“ povedal El Hajj.
Slovenskej pomoci Libanonu sa v reportáži v Správach venoval redaktor Matej Šulc:
Pomoc pre presídlencov
Dnes zabezpečujú zdravotnícke služby aj pre tisíce presídlencov z bombardovaného juhu krajiny, ktorí sa v ich okolí uchýlili. V tejto snahe ich v rámci aktuálnej dodávky humanitárnej pomoci podporilo Slovensko.
„Humanitárna pomoc, ktorú sme dostali zo Slovenska a za čo ďakujeme, sa skladá z injekčných striekačiek a ihiel, ktoré budeme používať tu a rozdávať aj po zdravotníckych centrách, aby sme ich podporili,“ povedal El Hajj.
Mimoriadne dôležité sú sady prvej pomoci, pretože medzi presídlencami sú aj zranení. Ale napríklad aj dojčenské mlieka pre najmenších.
„Myslela som si, že bombardujú cez deň, tak som v noci pokojne spala doma. No zrazu sa nám zrútil dom. Počula som len, ako rodina volala moje meno, pričom som bola zavalená troskami. Keď prišla sanitka, ktorá ma vzala, mala som doráňanú celú tvár, rameno aj nohu. Potom ma operovali a dali mi do nohy skrutky,“ opísala presídlenkyňa Heba.
Hovorí, že noha ju stále bolí a pre vysoké horúčky ju doslova páli takmer celé telo. Liečba vraj bude trvať mesiace. Heba je za uplynulé týždne len jednou zo stoviek ranených žien a detí.
