Na svete je 733 miliónov hladujúcich ľudí a ich počet sa v posledných rokoch nezmenšil. Vo svojej štvrtkovej (10. 10.) výročnej správe to uviedla nemecká humanitárna organizácia Welthungerhilfe. Od roku 2000 monitoruje hlad a podvýživu vo svete.
Podľa nej je situácia najhoršia v afrických krajinách na juh od Sahary a v južnej Ázii. Organizácia však vo svojom indexe uvádza aj Slovensko a Maďarsko.
„Je neprijateľné, že svetové spoločenstvo nerobí dosť pre to, aby splnilo svoj záväzok ukončiť hlad vo svete,“ uviedla predsedníčka humanitárnej organizácie Marlehn Thiemeová. Agenda udržateľného rozvoja, ktorú OSN prijala v roku 2015, obsahuje záväzok odstrániť extrémnu chudobu a hlad do roku 2030.
Svetový index
Svetový index hladu rozdeľuje 136 krajín sveta do niekoľkých kategórií, od najnižších, kde hladuje menej ako 9,9 percenta obyvateľstva, až po najvyššie, kde hladuje viac ako 50 percent obyvateľov.
Žiadna krajina na svete sa v súčasnosti nenachádza v najvyššej kategórii. Podľa správy je veľmi vážna situácia, teda druhý najhorší stupeň, v Čade, Južnom Sudáne, Somálsku, Burundi, Jemene a na Madagaskare.
Vážna situácia je vo väčšine krajín Afriky na juh od Sahary, ako aj v Indii, Pakistane a Afganistane. Jedinou krajinou na americkom kontinente v tejto kategórii je Haiti, ktoré už dlhé roky sužujú prírodné katastrofy a politická nestabilita.
Slovensko v najnižšej kategórii
V najnižšej kategórii sa však nachádzajú aj niektoré európske krajiny vrátane Slovenska či Maďarska a väčšiny krajín na Balkáne. Údaje z väčšiny krajín západnej a strednej Európy nie sú v správe organizácie zahrnuté.
Organizácia však tvrdí, že vývoj svetového indexu hladu nie je úplne pesimistický. V Mozambiku a Nepále sa situácia od roku 2016 zlepšila takmer o tretinu. Pokrok možno pozorovať aj v Bangladéši, Mongolsku a Togu.
Tohtoročná správa organizácie Welthungerhilfe poukazuje aj na súvislosť medzi potravinovou bezpečnosťou a rodovou nerovnosťou. V niektorých oblastiach sú ženy takmer o 19 percent viac ohrozené hladom ako muži.
Ženy a dievčatá tiež častejšie trpia dôsledkami zmeny klímy v oblasti výživy. Podľa organizácie je však odstránenie rodovej nerovnosti kľúčom k odstráneniu hladu.
„Vlády musia viac investovať do zdravotníctva, vzdelávania a rozvoja vidieka, aby odstránili nerovnosti a umožnili ženám lepší prístup k zdrojom a rozhodovaniu,“ povedal Mathias Mogge, člen predstavenstva Welthungerhilfe.
