Deficit verejných financií má v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2026 na 3,7 percenta HDP a v roku 2027 na tri percentá HDP. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky. Na pondelkové (14.10.) rokovanie tripartity ho predkladá Ministerstvo financií (MF) SR.
Ministerstvo zároveň očakáva, že hospodárenie verejnej správy v tomto roku skončí oproti schválenému rozpočtu lepšie o 250 miliónov eur alebo 0,2 percenta HDP. Schodok tak dosiahne 7,6 miliardy eur alebo 5,8 percenta HDP.
Ďalšie konsolidovanie financií
Na dosiahnutie plánovaného postupného poklesu deficitu je potrebné podľa MF do roku 2027 predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9 percenta HDP.
„Konsolidačné opatrenia predstavené vládou zabezpečujú dosiahnutie cieľa v roku 2025. Na rok 2026 je schodok súčasne nastaveného rozpočtu vyšší o 0,4 percenta HDP, resp. o 1,9 percenta HDP v roku 2027,“ vyčíslil rezort financií.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur alebo 42,8 percenta HDP. Celkové výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur alebo 47,5 percenta HDP.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v roku 2025 dosiahnuť 6,4 miliardy eur. Celkové príjmy štátu sa plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur.
„Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025-2028, v ktorom si vláda stanovuje záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k trom percentám HDP a verejný dlh sa stabilizoval,“ priblížil rezort financií.
Upozornil, že nové európske fiškálne pravidlá by umožnili SR rozložiť proces ozdravenia verejných financií na sedem rokov. To by však v najbližších rokoch viedlo k ďalšiemu pokračovaniu rastu zadlženia.
V roku 2024 by sa mal verejný dlh zvýšiť na 58,9 percenta HDP. Príčinou je deficit verejných financií v tomto roku popri ustupujúcej inflácii. Dynamika rastu dlhu sa však podľa MF v nasledujúcom období stabilizuje okolo úrovne 60 percent HDP. A a to najmä vďaka konsolidácii verejných financií.
„Bez ďalších konsolidačných opatrení by deficit nedosiahol úroveň stabilizujúcu dlh a ten by opäť rástol vysoko nad 60 percent HDP,“ upozornilo ministerstvo.
