Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) sa počet voľne žijúcich zvierat za 50 rokov dramaticky znížil. Najväčší pokles bol zaznamenaný v Latinskej Amerike, Karibiku a Afrike a najmenší v strednej Ázii a Európe.
Zvieratá vymierajú v dôsledku úbytku lesov, sucha a dôsledkov zmeny klímy, uvádza organizácia na svojej webovej stránke.
V správe WWF nazvanej Living Planet Report (LPR) sa uvádza, že v rokoch 1970 až 2020 došlo ku „katastrofálnemu“ 73-percentnému poklesu populácií voľne žijúcich živočíchov.
Databáza Living Planet Index (LPI) sleduje 35-tisíc populácií stavovcov, ktoré zahŕňajú takmer 5 500 druhov. Podľa nej k najstrmšiemu poklesu došlo u sladkovodných (85 percent), suchozemských (69 percent) a morských (56 percent) živočíchov.
LPI uvádza, že v rokoch 1990 až 2018 sa populácia hniezdiacich samíc veľrýb pravých na severnom Veľkom bariérovom útese znížila o 57 percent.
Výskumníci zaznamenali približne 88-percentný úbytok kalifornských lososov čavy a 65-percentný úbytok amazonských delfínov skákavých. Minulý rok zahynulo len v dvoch jazerách počas extrémnej vlny horúčav a sucha viac ako 330 týchto riečnych veľrýb.
Opačný trend v populácii goríl a zubrov
Na druhej strane WWF uvádza opačný trend. Vo východnej Afrike sa počet horských goríl v rokoch 2010 až 2016 zvýšil o tri percentá. Zubry v strednej Európe oslavujú úspešný návrat do voľnej prírody, pričom ich populácia sa v rokoch 1970 až 2020 zvýšila z nuly na 6 800 jedincov.
Najväčší pokles populácie voľne žijúcich zvierat zaznamenala Latinská Amerika a Karibik – 95 percent – nasledovaná Afrikou (76 percent) a Áziou a Tichomorím (60 percent). Severná Amerika dopadla lepšie, s poklesom o 39 percent, a Európa a stredná Ázia s 35 percentami.
Strata a degradácia biotopov
Podľa WWF je na vine strata a degradácia biotopov, nadmerný zber, invázne druhy, choroby a zmena klímy.
Príčinou je aj ničenie severoamerických borovicových lesov, klčovanie amazonských dažďových pralesov a masové odumieranie koralových útesov, čo môže ovplyvniť potravinovú bezpečnosť, živobytie a ekonomiku krajín mimo uvedených regiónov.
„Príroda poskytuje základ pre ľudské zdravie, stabilnú klímu, globálne hospodárstvo a život na Zemi. Správa LPR nás informuje o tom, koľko sme toho za päťdesiat rokov stratili a aké zlomové body nás čakajú. Je to varovanie a musíme podľa neho konať, a to hneď,“ povedal Carter Roberts, generálny riaditeľ americkej pobočky WWF.
Príroda je menej odolná
Vedúca výskumná pracovníčka WWF Rebecca Shawová uviedla, že prudký úbytok voľne žijúcich živočíchov je jasným varovaním, že príroda je ohrozená a stáva sa menej odolnou.
Hoci sa svetoví lídri dohodli na ochrane prírody, napríklad znížením nárastu globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej úrovni, LPR upozorňuje, že záväzky jednotlivých štátov zďaleka nedosahujú potrebné ciele.
WWF pripravuje správu LPR každé dva roky. Od roku 2020 sa v nej uvádza, že miera vymierania živočíchov sa nezmenila – každý rok zmizne približne 2,5 % sledovaných druhov.
