Ceny bravčového mäsa rastú a sebestačnosť Slovenska v tejto komodite klesá. Svedčí o tom jednoduchý príklad našich producentov. Zo Slovenska je len každý tretí bravčový rezeň na našich tanieroch.
Mäso zo zahraničia je často aj o štvrtinu lacnejšie. Chovatelia ošípaných sa zhodujú, že bez adresnejšej podpory sa to nezmení.
Hoci výkupné ceny ošípaných po rokoch výrazne rastú, do chovu sa farmári vo veľkom nehrnú. „Stavy dosiahli dno, nie je možné, aby stúpali družstvá, ktoré skončili s chovom ošípaných. Pri dnešnej super ekonomickej situácii ani len neuvažujú o návrate chovu,“ povedal chovateľ a predseda Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných František Valášek.
Tí, ktorí ich chovajú, pritom zvieratá na spracovanie často vyvážajú za hranice, kde ich predajú za lepšiu cenu ako na našich bitúnkoch. Tie dnes využívajú len polovicu svojej kapacity.
„Reálne môže hroziť na Slovensku, že v dohľadnej dobe ostaneme bez relevantného bitúnku a vtedy zbytočne budeme niečo chovať na Slovensku, keď to nebudeme vedieť odporaziť,“ povedal zástupca bitúnku z východu Slovenska Tomáš Soroka.
Cene bravčového mäsa sa v Správach venovala redaktorka Jana Obrancová:
Mäso zo Slovenska a zo zahraničia
Slovenské bitúnky tvrdia, že ošípané vykupujú za takú cenu, pri ktorej sa s výsledným produktom na pultoch dokážu cenovo priblížiť tým zahraničným. Stále sú však drahšie.
„A to na úrovni 25 až 30 percent. Pokiaľ by sa správne nasmerovali tie finančné prostriedky zo strany štátu a podporili by sa napríklad bitúnky, zákazník by ho vedel dostať v tej cene, ako je to mäso zo zahraničia,“ priblížila výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.
„Ministerstvo pripravuje schémy štátnej pomoci pre celý potravinársky sektor, vrátane bitúnkov. Pomoc bude zameraná jednak na marketingovú podporu, ale v podstate na všetky aktivity, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť našich producentov. Tieto schémy plánujeme do Bruselu predložiť do konca roka,“ uviedla hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová.
Kúpa domáceho mäsa je ekonomickejšia
Odborníci pritom upozorňujú, že cena by nemala byť pre spotrebiteľov jediným kritériom. Môže totiž klamať. Šesť rokov trvajúci výskum potvrdil, že kúpa domáceho mäsa je najekonomickejšia. Vytečie z neho totiž najmenej vody, ktorá je súčasťou balenia.
„Čo sa týka štvorčlennej rodiny, tak napríklad za desať rokov, keď bude kupovať slovenské mäso, ušetrí viac. Pri poľskom mäse zaplatia až 640 eur za tých desať rokov za tú vodu, ktorá z toho mäsa vytečie,“ povedala výskumníčka z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a Výskumného ústavu živočíšnej výroby Martina Gondeková.
Priemerný Slovák ročne zje 40 kilogramov bravčoviny, čo je o desať viac ako pred desiatimi rokmi.
