Na hlavný obsah

Obyvatelia bytového domu v Prešove sa roky nevedia dostať do svojich pivníc, sused si nárokuje časť priestorov

Spor skončil až na súde.

Obyvatelia bytového domu v Prešove sa roky nevedia dostať do svojich pivníc, sused si nárokuje časť priestorov
Na snímke bytový dom v Prešove, v ktorom prebieha spor. Foto: STVR

Nevedia sa dostať do svojho – tvrdia to obyvatelia jedného obytného domu v Prešove. Časť ich pivničných priestorov už roky užíva majiteľ susednej stavby. Podľa nich si bývalý sklad uhlia prisvojil neoprávnene. Snaha o dohodu ani predžalobná výzva nepomohli. Nepochodili ani na súde, ktorý si tiež dáva načas.

„Nechceme sa hrať na kovbojov, ktorí to budú riešiť americkým spôsobom. Nechceme tam vojsť s pištoľou s tým, že ho vyženieme. V dobrej viere sme si mysleli, že sa nám to podarí v rozumnom čase vyriešiť buď dohodou, alebo právnou cestou. Bohužiaľ sa tak nestalo,“ hovorí zástupca vlastníkov bytov Vladimír Varchola.

„Súdim sa o to, čo si myslím, že mi patrí,“ reaguje majiteľ bývalej kotolne Peter Hocko.

Bývalý družstevný bytový dom postavili v roku 1968. Má dva vchody a je v ňom 18 bytov, ktoré sa mali vykurovať individuálne. To sa však počas výstavby zmenilo. K domu pristavali kotolňu, ktorá do bytov dodávala teplo a zároveň vykurovala aj ďalšie tri susedné domy. S tým však pôvodný projekt nerátal.  

„Nemali kde skladovať uhlie, preto potrebovali nejaký priestor, kde by ho uskladnili. Rozhodli sa teda, že vyčlenia časť pivničných priestorov v rámci nášho bytového domu. Vybudovali priečky, a tak vytvorili plochu o výmere približne 40 štvorcových metrov, ktorá slúžila na skladovanie uhlia. Vznikla tak takzvaná uhliareň,“ pokračuje Varchola.

Vtedajší nájomníci bytov tak prišli o značnú časť pivničných priestorov. To sa nezmenilo doteraz, hoci bytový dom v roku 1982 napojili na vykurovanie z centrálnej plynovej teplárne. Kotolňa, rovnako ako priestory na skladovanie uhlia v suteréne domu, prestali slúžiť pôvodnému účelu.

Kotolňu prenajímali

„Kotolňa chvíľu stála bez využitia a potom si tu nejaký pán prenajal tieto priestory a zriadil tu obchod. Ten tu fungoval asi do roku 2010 alebo 2011,“ vysvetľuje Varchola.

Predajňa s potravinami bola v bývalej kotolni a priestory na uhlie slúžili ako sklad tovaru. Po zrušení obchodu bytové družstvo priestory najprv prenajalo a v roku 2014 odpredalo Petrovi Hockovi, ktorý v nich mal poskytovať masérske služby. To sa však nestalo a nový vlastník kotolňu prestavuje na rodinný dom.  

„Predmetom zmluvy bolo jasne vymedzené, že predmetom predaja je priestor kotolne na určenom zastavanom pozemku. Nič viac, nič menej,“ objasňuje právny zástupca bytového družstva Prešov Daniel Boľanovský.

Napriek tomu Peter Hocko užíva aj priestory bývalého skladu uhlia. Tak, ako v čase, keď mal bývalú kotolňu v prenájme.  

„Súčasťou tej kotolne je uhliareň, ktorá sa nachádza v spodnom priestore pod bytovým domom. Zatiaľ tam mám skladové priestory, pivnicu,“ hovorí Hocko.

Podľa Vladimíra Varcholu však priestory bývalého skladu uhlia patria vlastníkom bytov. Od roku 2018, keď si ho zvolili za svojho zástupcu, sa snaží s pánom Hockom dohodnúť a sporné priestory získať späť.  

„Keď sa pozrieme na katastrálnu mapu, tak pán Hocko aj podľa kúpnopredajnej zmluvy kúpil objekt kotolne. Priestory uhliarne patria jednoznačne nám. Pán Hocko popiera akúkoľvek možnosť, že by to odovzdal. Takýto systém fungovania právneho štátu je proste nonsens. To, aby sme sa šesť rokov nevedeli dostať do vlastných priestorov, nepovažujem za normálne,“ sťažuje sa Varchola.

Uhliareň oficiálne neexistuje

„Ten priestor oficiálne neexistuje,“ tvrdí Hocko.

„V pôvodnom projekte skladovanie uhlia nefiguruje ako položka. Čiže v projektovej dokumentácii sa nenachádza položka skladovňa alebo iný priestor na skladovanie uhlia. Tento takzvaný sklad uhlia sa tam nachádza iba fakticky. Nie podľa projektovej dokumentácie,“ vysvetľuje právny zástupca Boľanovský.

„Niekedy v minulosti bola uhliareň súčasťou kotolne. V minulosti sa využívala pre tieto účely. Nič to však nemení na veci, že priestor uhliarne je na našom liste vlastníctva,“ hovorí Varchola.

Peter Hocko však nesúhlasí a podľa neho priestor nevlastní nikto. To je podľa neho príčinou súdneho sporu.

„Bytové družstvo Prešov previedlo na kupujúceho pána Hocka iba stavbu kotolne. Podľa nášho právneho názoru v súčasnosti pán Hocko užíva priestory tzv. uhliarne, teda priestory suterénu bytového domu, neoprávnene,“ tvrdí Boľanovský.

„V kúpnopredajnej zmluve je napísané – predávame vám kotolňu o rozlohe 70 štvorcových metrov, kde nie je zahrnutá uhliareň, čo je pravda. Bytové družstvo si však dalo vypracovať súdnoznalecký posudok a tam je napísané, že súčasťou kotolne je uhliareň, ale nie je predmetom ohodnotenia,“ obhajuje sa Hocko.

Podľa právneho zástupcu bytového družstva, ktoré je dnes správcom domu, však priestory suterénu z neho nikdy neboli vyčlenené, sú jeho súčasťou a teda nemôžu tvoriť súčasť kotolne.   

„Byt pozostáva z troch zložiek – byt, spoločné časti a zariadenia bytového domu a zastavaný pozemok. Tieto tri časti tvoria nerozlučný celok. Ak by som chcel predať suterén uhliarne, nie je to právne možné. Kataster by takúto operáciu nedovolil vykonať. Právne nie je možné oddeliť tieto priestory alebo vyňať ich z bytového domu, lebo to nedovoľuje zákon,“ objasňuje Boľanovský.

Do uhliarne sa nedostanú

Vlastníci bytov do bývalého skladu uhlia nemajú voľný prístup. Ten je možný len z priestorov bývalej kotolne.  

„Za týmto múrom je časť našich priestorov, kde sa nachádzajú stúpačky k bytom, ktoré sa nachádzajú nad nami. Ak chceme niečo odvzdušniť alebo niečo realizovať, musíme osloviť pána Hocka,“ sťažuje sa Varchola.

Vlastníci bytov navrhovali aj kompromisné riešenie. Dohodu o spoločnom užívaní daných priestorov. Bez úspechu.  

„Niekedy v roku 2019 sa vyvolalo jednanie, kde sme sa snažili spor nejako urovnať. Navrhli sme, aby priestor ostal otvorený z našej strany, aj z jeho. Tým by obe strany mali prístup. Už by bolo na nás, ako by sme sa dohodli na využití,“ spomína Varchola.

„Bol dohadovaný spôsob takzvaného spoločného užívania týchto priestorov. K podpisu tejto dohody však nedošlo,“ vysvetľuje Boľanovský.

Podľa majiteľa Hocka by takáto zmluva nebola riešením. Nechcel totiž, aby susedia mohli voľne prechádzať cez jeho priestory.

Podali žalobu na súd

Keďže vlastníkom bytov nepomohli žiadosti o vypratanie priestorov, návrh dohody o spoločnom užívaní, ani predžalobná výzva, prostredníctvom svojho zástupcu podali žalobu. Pred štyrmi rokmi.    

„V uvedenom spore bola súdu dňa 22. novembra 2021 doručená žaloba o vypratanie priestorov a vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom. Pričom v predmetnom konaní súd aktuálne vykonáva dokazovanie,“ tvrdí hovorkyňa súdov v pôsobnosti Krajského súdu v Prešove Anna Kolářová.

Napriek jasnému stanovisku bytového družstva, argumentom vlastníkov bytov i osobnej obhliadke sudcu priamo na tvári miesta, rozsudok stále chýba.

„Ja som osobne žil v tom, že toto by malo byť postačujúce na to, aby došlo k rozhodnutiu o vyprataní. Bohužiaľ nedošlo,“ hovorí Varchola.

Dôvodom prečo súd vo februári minulého roka ďalšie pojednávanie odročil, bolo rozhodnutie súdu o nutnosti ustanoviť znalca, ktorý by ešte odborne posúdil charakter sporného priestoru.

„Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený dňa 21. augusta 2024. Po vyjadrení strán sporu k tomuto znaleckému posudku bude určený termín hlavného pojednávania, kde súd plánuje meritórne rozhodnúť,“ uzatvára Kolářová.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny