Nelegálne skládky odpadu v rómskych osadách sú roky neriešeným problémom, ktorý trápi desiatky obcí na Slovensku. Obec Richnava v okrese Gelnica je jednou z nich.
Tamojšia takmer trojtisícová rómska komunita rieši problém s odpadom po svojom – končí v rigole za domami odkiaľ prívalový dážď problém „spláchne“ do Hornádu.
Obec sa snaží znečistenie osady riešiť, no roky sa jej nedarí získať súhlas vlastníka pozemkov pod rómskou osadou.
Rieka odpadu
Vodné dielo Ružín na sútoku riek Hornád a Hnilec vybudovali v 70. rokoch minulého storočia. Žalostný pohľad na priehradu plnú odpadkov sa tu opakuje niekoľkokrát do roka. „Za jún, júl a august sme vyviezli 329 ton komunálneho odpadu,“ povedal o naplavenom odpade zastupujúci riaditeľ Vodného diela Ružín Lukáš Šlosár.
Náklady na zber a likvidáciu vyloveného odpadu, ktoré môžeme vyčísliť na státisíce eur, hradí štátny vodohospodársky podnik, teda de facto všetci daňoví poplatníci. Väčšina smetí pritom pochádza z nelegálnych skládok v rómskych osadách.
„Obec Kluknavu obklopujú dve osady. Náš Dolinský potok, ktorý sa potom vlieva do Hornádu, ústi v katastri obce Víťaz, a preto nás tá osada celkom zásobuje odpadom,“ priblížil starosta obce Kluknava Radovan Zimmermann. Po Dolinskom potoku sa už priplavilo do obce Kluknava 25 ton odpadu.
Na Slovensku sa podľa riaditeľa pre vzťahy s verejnosťou spoločnosti NATUR-PACK Mareka Brindzíka blížime s produkciou odpadu na rok na obyvateľa k celoeurópskej priemernej hodnote okolo 500 kilogramov.
„A síce nie sú robené štúdie špeciálne na rómske komunity, ale môžeme predpokladať, že to bude tiež rádovo v stovkách približne, môže to byť aj viac,“ dodal.
Nemajú kontajnery, majú priekopu
V najväčšej rómskej osade v hornádskej doline v Richnave je aj najväčšia nelegálna skládka. V osade žije do tritisíc Rómov. Odpad, ktorý vyprodukujú, hádžu na jednu kopu – do rigola v blízkosti príbytkov.
„Koryto potôčika je pomerne plytké, keď sa to vybreží, hneď na druhý deň to čistíme,“ priblížil poslanec obecného zastupiteľstva v Richnave Jozef Horváth. Od štátnej cesty odpad podľa jeho slov putuje do osady vyššie, kde je tá najväčšia skládka. „Hromadí sa to od 70. rokov,“ dodal.
Netriedený odpad, ktorý sa hromadí v blízkosti osád, je však podľa Mareka Brindzíka nebezpečný z viacerých hľadísk. „A to z hľadiska ochrany vôd, ochrany zdravia človeka alebo ochrany životného prostredia,“ vysvetlil. „Zatiaľ sme tu nemali problémy zdravotného charakteru alebo znečistenie studní,“ povedal poslanec Horváth.
Jediný spôsob, ako sa môžu obyvatelia richnavskej osady legálne zbaviť odpadu, sú dva veľkoobjemové kontajnery, umiestnené na začiatku kilometer dlhej osady. Podľa obecného poslanca Jozefa Horvátha sú však plné za dva až tri dni.
„Obec zabezpečuje odvoz týchto veľkoobjemových kontajnerov a je to na vrub obecného rozpočtu,“ priblížil starosta obce Richnava Peter Biroš. Obyvatelia osady podľa neho odpad hádžu pred kontajnery aj keď sú čerstvo vysypané.
Obec platila za odpad pokutu
Obec už dostala za odpad pokutu. „Richnava dostala v minulosti pokutu od Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) za znečisťovanie potoka a odpad v katastri obce, konkrétne v rómskej osade. Dvadsaťtisíc eur, to nie je malá čiastka,“ povedal starosta Biroš.
Richnavu už stálo čistenie osady státisíce eur. V rozpočte im navyše chýbajú peniaze z výberu poplatku za komunálny odpad. „Osadníci dlhodobo spätne neplatia za komunálny odpad,“ priblížil Biroš. Od roku 2005 má obec nedoplatok za komunálny odpad približne 220-tisíc eur.
Problémová je aj prístupová cesta k osade. „Táto panelová cesta nevyhovuje pre auto. Zberný voz pre veľkokapacitné kontajnery tu nepôjde,“ uviedol Jozef Horváth. Obec Richnava sa už roky snaží vybudovať novú cestu, aby mohli zabezpečiť zber odpadu z celej osady.
Bez súhlasu vlastníkov pozemkov to však nepôjde. „Urbariát je správca týchto pozemkov, tam je 460 vlastníkov,“ priblížil Peter Biroš. „Pokiaľ obec nedostane kladné stanovisko od urbariátu, tak zastupiteľstvo a ani obec nezmôže na týchto pozemkoch, kde sú Rómovia, nič,“ dodal Jozef Horváth.
Predseda Šuster
Na čele spoločných urbárskych lesov Richnava stojí od ich založenia takmer tri desaťročia ten istý predseda – Štefan Šuster.
„V decembri bolo valné zhromaždenie, kde obec dala požiadavku, aby sa hlasovalo, že či chcú občania cestu a či nie. Tak sa hlasovalo a skrutátori vyhodnotili, že väčšina je za to, aby sa robila,“ povedal člen dozornej rady spoločných urbárskych lesov Richnava Ábel Filo.
Predseda Šuster podľa slov starostu Richnavy bezdôvodne uznesenie zrušil a stratilo platnosť. „Pán predseda prišiel po dvoch týždňoch, keď sme mali schôdzu, že to nie je dobre a že sú nejaké desatiny takých, čo cestu nechcú. A odvtedy stále bolo záporné stanovisko pre obec,“ dodal Filo.
„Či v rodine, či v škole, či na vojne, či v zamestnaní, musí byť poriadok. A to nejde prižmurovať oči a tolerovať. Dokedy?“ argumentoval Štefan Šuster.
Podľa predsedu pozemkového spoločenstva Urbárska spoločnosť Kluknava Jána Kaľavského však pán Šuster nemôže rozhodovať za celé spoločenstvo. „Buď to vysporiadanie schváli výbor urbárskeho spoločenstva Richnava, alebo valné zhromaždenie,“ vysvetlil.
Jednoduché pozemkové úpravy
Obec Richnava teraz vidí jediný spôsob, ako dostať nelegálny odpad z osady, vo vysporiadaní pozemkov formou jednoduchých pozemkových úprav. Na to je však potrebný súhlas vlastníkov pozemkov urbariátov v katastri Richnavy aj Kluknavy.
„Je to síce dlhočizný proces, rátam minimálne dva až tri roky. Je dôležité, aby sme časťou tých pozemkov, pokiaľ sa vysporiadajú, zabezpečili pre našich Rómov bývanie,“ povedal splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško.
Obec už má mapový podklad na pozemky. „Vlastníkom pozemkov sa stane obec. Obyvatelia osady si budú môcť pozemky odkúpiť od obce,“ priblížil starosta Biroš.
„Pri tých jednoduchých pozemkových úpravách stačia súhlasy jednotlivých vlastníkov, minimálne 51 percent súhlasov by malo byť,“ doplnil Daško.
Ak súhlas nedajú, v konaní sa nepokračuje. Automaticky však strácajú možnosť si svoj podiel k pozemku vysporiadať, dodala Marianna Babilonská, ktorá je poverená riadením sekcie implementácie projektov na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity.
Podľa slov obecného poslanca Horvátha chce obec, aby ľudia v osadách žili „trochu na nejakej úrovni a aby sa vyvážal odpad“. Alexander Daško upozorňuje, že to nie je problém len v Richnave.
„Je to problém viacerých osád, hlavne na východnom Slovensku. Tento problém sa budeme musieť snažiť veľmi rýchlo riešiť,“ skonštatoval.
