Príspevky šíriace nezmysly a dezinformácie zvyčajne nemajú dlhú životnosť. Objavia sa, získajú určitý počet zdieľaní, spôsobia škodu a potom upadnú do zabudnutia alebo sa recyklujú a opakovane šíria.
K nebezpečným dezinformáciám, ktoré majú síce krátku životnosť, no sú veľmi prefíkané, patria aj zdravotnícke hoaxy. Nedávno po sociálnych sieťach kolovala správa, že veterinárny liek ivermektín dokáže liečiť rakovinu prsníka a že lekári ho zámerne nepoužívajú.
Priama výzva na to, aby pacienti ignorovali klasickú liečbu sa v príspevkoch neobjavila. Mnohí čitatelia týchto príspevkov si však mohli mylne domyslieť, že ivermektín by mohol nahradiť klasickú, overenú a klinicky odskúšanú liečbu. Zdravotnícke dezinformácie patria medzi najnebezpečnejšie a môžu mať fatálne následky.
K téme ivermektínu sa pre projekt Hoaxy a podvody vyjadril doktor Marek Brenišin. Potvrdil, že približne od roku 2016 boli publikované štúdie, ktoré preukazovali sľubné výsledky ivermektínu na bunkovej úrovni. Išlo však iba o určité typy buniek a niektoré druhy nádorov.
Brenišin zároveň vysvetlil, že v súčasnosti by takáto liečba priniesla viac škody ako úžitku. Neexistuje totiž preverené dávkovanie, ktoré by dosiahlo požadovaný efekt a zároveň minimalizovalo nežiaduce účinky.
Doplnil, že pri vývoji nových liečiv sa objavujú tisíce sľubných látok. Len veľmi malé percento z nich sa však v klinických skúškach ukáže ako účinné a použiteľné v lekárskej praxi.
Očkovanie v PCR testoch?
Na Facebooku sa šíria príspevky, ktoré tvrdia, že PCR testovanie by mohlo byť skrytou masovou očkovacou kampaňou vďaka nanotechnológii. Tento názor však nie je pravdivý, aj keď sa autor snažil presvedčiť čitateľov o opaku.
Ide o hoax, ktorý sa šíri už od roku 2021 a opäť sa vrátil. Konkrétne tvrdí, že Univerzita Johnsa Hopkinsa potvrdila možnosť očkovať ľudí pomocou PCR testovania, pri ktorom sa vykonáva výter z nosohltanu.
Tvrdenie sa opiera o univerzitný výskum z roku 2020, počas ktorého vyvinuli technológiu takzvaných terapeutických uchopovačov, inšpirovaných parazitickými červami napádajúcimi črevá hostiteľa.
Túto technológiu však testovali iba v laboratórnych podmienkach a nebola určená na aplikáciu do tela pomocou tyčiniek na výtery z nosa. Naopak, terapeutické uchopovače by museli do tela zaviesť endoskopicky. Navyše, vyvinuli ich na dodávanie liekov, nie na očkovanie.
