Hubárska sezóna je v plnom prúde, nielen v horách, ale aj na dolniakoch. Skúsení hubári tam môžu nájsť aj niekoľko desiatok jedlých húb. Pre menej skúsených je atraktívny zber bedlí, no aj pri nich treba byť obozretný.
Než sa vyberiete do lesa na huby, nezabudnite sa na to správne pripraviť. „Dôležitý je pevný košík, ktorý zabráni, aby sa huby zdeformovali, nožík, dve-tri hodinky voľného času a veľa trpezlivosti, pretože nie vždy je ten úlovok samozrejmosťou,“ hovorí hubár Radoslav Hamar.
Aj my sme po vyše dvoch hodinách prechádzky odchádzali z lesa s prázdnym košíkom. Aj taká je realita hubárčenia. Podľa hubára Radoslava, tí skúsenejší nájdu na dolniakoch aj 40 druhov jedlých húb.
„Rastie tu mnoho jesenných druhov húb, či už pôvabnice, strmuľky, ktoré sa po dôkladnej tepelnej príprave takisto dajú konzumovať a sú vynikajúce,“ pokračuje hubár Radoslav.
Prebiehajúcej hubárskej sezóne sa v Správach venovala redaktorka Marína Opálková:
Kráľovná lesov na dolniakoch
Podľa hubárov je kráľovnou týchto lesov bedľa. Druhov bedlí je niekoľko a takmer všetky sú jedlé. Netreba si ich však pomýliť s bedličkami. Napríklad bedlička šupinatá je smrteľne jedovatá huba.
„Bedlička je nižšia, menšia a nemá pohyblivý prstenec. Ja som hlavne hubár-amatér, preto aj chodíme zbierať iba bedle, lebo ich veľmi ľahko identifikujem. Sú na svetlejších miestach, ako sú okraje lesa, lúky, vo vysokej tráve, pri hrádzi,“ hovorí amatérsky hubár Peter Slávik.
Bedľa jedlá má jemnú vôňu a lahodnú chuť po orieškoch. Je bohatým zdrojom cenných látok –vitamínov, minerálov a vlákniny.
„Najčastejšie ich pripravujem v trojobale ako rezne. Druhý spôsob, ktorým ich skladujeme –necháme ich usušiť a pomelieme ako keby na prach. To je vlastne dochucovadlo,“ dodal Slávik.
Stále platí, že ak huby nerozoznáte na 100 percent, pred konzumáciou sa poraďte s niekým skúsenejším.
