Už tento víkend nás čaká zmena času z letného na zimný. V noci zo soboty (26. 10.) na nedeľu (27. 10.) si posunieme ručičky hodiniek dozadu.
O 3.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ) sa čas na ručičkách hodín posunie naspäť, a to na 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ). Pospíme si tak o hodinu dlhšie.
Stredoeurópsky čas (nesprávne sa nazýva aj „zimný čas“) predstavuje prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a ďalšie okolité štáty.
O zavedení letného času sa ako prvý zmienil v jednom zo svojich článkov z roku 1784 významný americký politik Benjamin Franklin. Tvrdil, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo.
Pôvodným motívom na zavedenie letného času boli energetické úspory. Časom sa ukázal úsporný efekt ako zanedbateľný a hlavným motívom na striedanie času ostalo lepšie využitie denného svetla v letnom období. Preto sa tiež v angličtine pre letný čas používa označenie Daylight Saving Time (DST, čas šetriaci denné svetlo).
História
Prvá krajina, ktorá zaviedla letný čas, bolo Švédsko počas prvej svetovej vojny, a to 14. apríla 1916. Postupne sa do 30. apríla pridali Nemecko a spojenecké Rakúsko-Uhorsko. Zmena času bola po vojne zrušená. O rok neskôr letný čas zaviedlo Rusko, neskôr však Sovietsky zväz upravoval čas svojvoľne.
Na území Protektorátu Čechy a Morava zaviedli letný čas v období 2. svetovej vojny, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom v rokoch 1940 až 1944. V povojnovom Československu ho zaviedli aj od 6. mája do 7. októbra 1946.
V tom istom roku 1. decembra zaviedli jediný raz v histórii tzv. „zimný čas“, teda opačný posun než v prípade letného času. Letný čas znamená, že sa hodinky posunú o hodinu dopredu oproti stredoeurópskemu času, pri zimnom čase sa posunuli o hodinu späť. Opatrenie platilo do 23. februára 1947.
V súčasnej podobe bol letný čas na území Československa zavedený v roku 1979. K jeho prijatiu prispela aj energetická kríza. Čas sa posúval o hodinu dopredu prvú aprílovú sobotu o polnoci.
Od roku 1981 to bolo už poslednú marcovú sobotu a o hodinu naspäť zasa o 1.00 h v noci zo soboty na nedeľu počas posledného septembrového víkendu.
Od roku 1996 Európska komisia (EK) predĺžila obdobie letného času do posledného októbrového víkendu. Posúvanie času sa ustálilo na 2.00 h, respektíve 3.00 h, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu.
Koniec zmeny času?
Zmena času je platná okrem Slovenska aj v ostatných európskych krajinách s výnimkou Bieloruska, Ruska a Islandu.
Pôvodne sa malo každoročné striedanie času skončiť. Letný čas mal od svojho zavedenia odporcov a viaceré občianske i politické iniciatívy sa dožadovali prehodnotenia tohto zvyku. Argumentovali najmä zdravotnými dôvodmi.
Na návrh EK schválili poslanci Európskeho parlamentu 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej sa mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021.
Napokon sa však rozhodnutie odsunulo do budúcnosti. Diskusiu o tejto téme prerušili krízy ako pandémia ochorenia COVID-19 či vojenský konflikt, ktorý Rusko rozpútalo na Ukrajine.
Hlavným argumentom v prospech striedania času je efektívnejšie využívanie denného svetla, a to v lete vo večerných hodinách a cez zimu zasa ráno.
V decembri 2021 vládny kabinet Slovenska schválil zavedenie letného času v rokoch 2022 až 2026 s určením presných dátumov, keď sa bude začínať a končiť.
