Na hlavný obsah

Od zamestnanca chceli, aby pracoval bez povinného oddychu. Firma ho nakoniec nevyplatila, o mzdu sa súdi márne

Zamestnanec dopravnej služby prišiel o diéty aj o mzdu.

Od zamestnanca chceli, aby pracoval bez povinného oddychu. Firma ho nakoniec nevyplatila, o mzdu sa súdi márne
Andrej Podolský sa márne snažil vysúdiť svoju mzdu. (Foto: STVR)

Nevymožiteľnosť práva je v našej krajine priam športová disciplína. Nepomôžu rozsudky, trestné oznámenia ani exekučné tituly. Ak vám dlhuje peniaze firma, ktorá sa topí v dlhoch, máte smolu.

Pán Podolský nie je v nákladnej doprave žiadny nováčik a tak, keď si pred piatimi rokmi hľadal prácu, vedel do čoho ide.

„Cez internet som si našiel ponuku. Prišiel som tam, dohodli sme sa ústne na mzde 70 eur za deň čistého na ruku s tým, že v pracovnej zmluve bolo uvedených 624 eur plus, samozrejme, zákonné diéty,“ uviedol Andrej Podolský.

Takýto spôsob odmeňovania v nákladnej doprave je vraj častý a potvrdil to aj predseda Únie autodopravcov Slovenska.

„Oni si podpíšu zmluvu medzi sebou. Problém je, že to potom doplácajú diétami. To sú peniaze, ktoré sú nezdanené. U nás v autodoprave sa to stáva stále, pretože majiteľ potrebuje nejakým spôsobom znižovať náklady a chce nejakým spôsobom dosiahnuť zisk, tak kde to nájde? Na vodičovi,“ priblížil predseda Únie autodopravcov Slovenska Stanislav Skala.

„To je bežná prax v tomto obore a kto povie niečo iné, tak nehovorí pravdu,“ podotkol Podolský. S podmienkami teda súhlasil a v polovici februára 2019 podpísal pracovnú zmluvu. S prácou aj odmeňovaním podľa ústnej dohody bol najprv spokojný. Po pár mesiacoch však nastal problém.

Aké sú práva poškodeného a ako dopadol prípad pána Podolského zisťovala v relácii Občan za dverami redaktorka Andrea Lučanská:

Jazda bez povinnej prestávky

„V auguste som išiel na jazdu do Holandska a keď som sa vracal, už som bol na Slovensku, volal mi vedúci, či by som neurobil ešte raz Holandsko na otočku,“ opísal Podolský.

Súhlasil, potreboval však zrealizovať povinný 45 hodinový odpočinok. Ten sa podľa smerníc Európskej únie nesmie vykonávať v kabíne vozidla.

„To kontrolujú policajti. V Nemecku, keď vás zastaví, normálne vás skontroluje a za to dávajú obrovsky vysoké pokuty. Nesmiete spať v kamióne, ale musíte odpočívať niekde v hoteli,“ informoval Skala.

„Prišiel som do Holandska, zahlásil som sa špeditérovi, že mám naložené aj vyložené, že mi treba robiť tú 45 hodinovú pauzu a on vraví, že normálne odstavte na benzínke a spite v aute,“ ozrejmil Podolský.

Keďže s tým nesúhlasil a špeditér ho presviedčal, aby oddychoval v kabíne, obrátil sa na slovenskú ambasádu v Holandsku. Až po tejto intervencii mu vraj zamestnávateľ prisľúbil, že ubytovanie, ako aj ústne dohodnutých 70 eur na deň, mu zaplatí. Nestalo sa.

„On mi už ten víkend nezaplatil, že on mi platil ubytovanie, ale ja som si pracovný výkon urobil, takže ja som mal mať zaplatené podľa dohody. A začali problémy, za september a október mi vyplatil už len základnú mzdu bez zákonných diét,“ objasnil Podolský.

Firmu sme nedohľadali

V snahe zistiť, čo sa naozaj stalo, sme kontaktovali aj firmu ENJA Trans Kežmarok. Najprv telefonicky. Dovolať sa nám nepodarilo.

Keďže mailový kontakt firma zverejnený nemá, vybrali sme sa na uvedenú adresu osobne. Bližšie informácie sme sa nedozvedeli ani od nájomníkov v budove, kde firma kedysi sídlila.

„Už aj pošta keď im príde, vracajú to, nevieme vôbec kde sú,“ povedali nám. Pán Podolský za svoju mzdu bojoval aktívne od samého začiatku.

Keďže zamestnávateľ mu dohodnutú sumu 70 eur na deň prestal vyplácať, v novembri 2019 sa obrátil na políciu pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného.

„Vo veci bolo rozhodnuté v zmysle trestného poriadku. Nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, vec bola odmietnutá,“ uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove Jana Ligdayová.

Pár dní po podaní trestného oznámenia dostal náš sťažovateľ od zamestnávateľa  list. „Prišlo mi od neho, že spoločnosť rozväzuje pracovný pomer pre nejaké údajné porušenie pracovnej disciplíny. S tým som samozrejme tiež nesúhlasil, tak som podal žalobu na súd o neplatnosti výpovede,“ priblížil Podolský.

„Súd konštatoval, že postup žalovaného ako zamestnávateľa pri okamžitom zrušení pracovného pomeru žalobcu nebol zákonný a správny, a teda skončenie pracovného pomeru je neplatné,“ informovala hovorkyňa Krajského súdu v Prešove Ivana Petrufová.

„Výpoveď musí spĺňať prísne formálne náležitosti. V tomto prípade to tak nebolo. Súd konštatoval, že nebolo ani zrejmé, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Dokonca súd nemal za preukázané, že porušenie pracovnej disciplíny bolo takej intenzity, že by to odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru,“ zhodnotil nezávislý advokát Matúš Lemeš.

Pochybná zmluva

Ani súd sa nedozvedel, k akým problémom a prečo medzi zamestnávateľom a zamestnancom došlo. Konateľ spoločnosti totiž na predvolania ani výzvy súdu opakovane nereagoval.

„Súd doručoval žalovanému tak obžalobu s prílohami vrátane výzvy na vyjadrenie, ako aj predvolanie na prejednanie veci. Žalovaný si tieto zásielky nepreberal, a to ani cestou obvodného oddelenia polície, takže súdne zásielky považoval súd za doručené takzvanou fikciou doručenia,“ objasnila Petrufová.

„Dňom vrátenia nedoručenej zásielky sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvie,“ vysvetlil Lemeš.

Keďže sa k svojim peniazom napriek neplatnosti výpovede nedostal, pár mesiacov po prvej žalobe sa pán Podolský obrátil na súd znova. Žiadal zaplatiť nároky z pracovného pomeru vo výške 2 583 eur.

„V tomto spore súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie na základe návrhu žalobcu za splnenia zákonných podmienok a teda, že žalovaný sa nijako nevyjadril k žalobe a napriek poučeniu o následkoch sa nedostavil ani na nariadené pojednávanie, na prejednanie veci,“ povedala Petrufová.

„Nepoctiví konatelia eseročky nemajú dôvod chodiť na súdy. Prečo by to robili keď nie sú postihnuteľní?“ poznamenal Podolský.

Na súde neuspeje

Spomínaný rozsudok pre zmeškanie sa stal exekučným titulom, na základe ktorého sa koncom augusta 2021 začalo exekučné konanie. To však exekútor pre nevymožiteľnosť pohľadávky v marci tohto roka zastavil.

„V prípade, ak v exekučnom konaní exekútor zistí nemajetnosť na strane povinného po uplynutí lehoty, pokiaľ ide o právnické osoby je to 30 mesiacov, konanie zastaví,“ ozrejmil nezávislý advokát Matúš Lemeš.

„To je podľa mňa veľká absurdita, že ja vysúdim takmer 2 600 eur, nedostanem z toho nič, mám ešte si zaplatiť advokáta a ešte mám aj platiť trovy exekúcie,“ skonštatoval Podolský.

„Žiaľ, v tomto prípade platí, že oprávnený nielen, že sa nedočkal svojich peňazí, ale ešte musí zaplatiť exekútorovi náhradu jeho paušálnych výdavkov. To je v tej sume 72 eur,“ poznamenal Lemeš.

Rozčarovaný pán Podolský sa opätovne obrátil na políciu a keďže znova neuspel podal sťažnosť na prokuratúru.

„Dozorový prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku o tejto sťažnosti rozhodol tak, že túto zamietol ako nedôvodnú. V danom prípade u pána Podolského išlo o typický civilný spor, na základe ktorého nebolo potrebné využiť príslušné inštitúty trestného práva,“ uviedol hovorca Krajskej prokuratúry Prešov Michal Sovič.

Aj keď sa hovorí, že právo patrí bdelým, v tomto prípade to zjavne neplatí. Hoci pán Podolský urobil všetko, čo mohol, pravdepodobnosť, že sa dostane k svojim peniazom, je minimálna.

„V prípade, že daný podnikateľský subjekt je nemajetný, je veľmi otázne, či sa k svojim peňažným prostriedkom niekedy dostane. Mohol by podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie, avšak je tu riziko, že by skončila rovnako,“ uzavrel Lemeš.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko