Za prácou, za školou alebo za inou životnou perspektívou odchádzajú do zahraničia tisíce Slovákov. Chýbajú rodinám, ale aj štátu – v zdravotníctve, školstve, vo vede či v biznise. A aj keď sa niektorí chcú vrátiť, Slovensko ich práve s otvorenou náručou nevíta.
Po desiatich rokoch života v Austrálii sa chce domov vrátiť aj Alexandra. Získať späť občianstvo, či iba obyčajné povolenie na pobyt, je však neuveriteľne vyčerpávajúci boj s úradmi.
„Doštudovala som na Slovenskej technickej univerzite inžiniera v oblasti telekomunikácií a začala som robiť doktorandúru v oblasti umelej inteligencie,“ hovorí bývala občianka SR Alexandra Posoldová.
Doktorandské štúdium Alexandra nakoniec dokončila na univerzite v Brisbane v Austrálii, ktorá jej v roku 2013 poskytla štipendium. Po štúdiu v krajine ostala. Zamestnala sa a neskôr si založila vlastnú firmu. „Odvtedy teda podnikám, poskytujem služby v oblasti umelej inteligencie pre firmy,“ priblížila.
Po približne siedmich rokoch pobytu v krajine požiadala o austrálske občianstvo. Získala ho 18. októbra 2021. „Tým, že pracujem s citlivými dátami, tak niektoré projekty si vyžadovali, aby som bola občanom Austrálie,“ odôvodňuje svoje rozhodnutie.
Zákon o dvojitom občianstve
Na Slovensku v tom čase ešte platil zákon o štátnom občianstve z roku 2010, ktorý zakazoval dvojité štátne občianstvo. Alexandra preto písala na ministerstvo vnútra a pýtala sa, ako má postupovať.
„Žiadnu odpoveď som nikdy nedostala. Potom, keď som tu bola v roku 2021, tak som si zarezervovala termín na cudzineckej polícii, ale bola tam namiesto mňa moja mama, ktorá sa pýtala, že či teda občianstvo strácam. Oni jej povedali, že nie, stále som občianka,“ tvrdí.
Išlo o nesprávnu informáciu. To však Alexandra zistila až vlani v novembri, keď pricestovala na Slovensko a navštívila klientske centrum s cieľom obnoviť si exspirované slovenské doklady – pas a občiansky preukaz.
„Povedali mi, že musím občianstvo odovzdať – stratiť, a že si musím žiadať o znovunadobudnutie,“ hovorí.
Od apríla 2022 už dvojité občianstvo zákon povoľuje. Ak by Alexandra získala austrálske občianstvo po tomto termíne, tak by o to slovenské neprišla. „Žilo sa mi tam dobre, ale chýbala mi rodina, chcela som sa vrátiť kvôli rodine,“ priblížila Alexandra.
Trvalý návrat na Slovensko jej však skomplikovala spomínaná strata štátneho občianstva. Čo v praxi znamená aj nemožnosť založiť si účet, podnikať a úrady na ňu začali hľadieť ako na cudzinku.
Udelenie trvalého pobytu
Ako prvé preto požiadala cudzineckú políciu o udelenie trvalého pobytu na päť rokov z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
„Posudzovanie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov z dôvodov hodných osobitného zreteľa je špecifickým typom konania. Zákon v tomto prípade nedefinuje presné podmienky na udelenie pobytu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o individuálne posúdenie špecifických alebo deklarovaných dôvodov žiadateľa,“ uviedol vedúci misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku Valon Halimi.
Polícia Alexandre trvalý pobyt neudelila a presný dôvod neuviedla jej ani nám. „Nemôžeme sa vyjadrovať ku konkrétnym prípadom. Žiadateľ môže byť považovaný za osobu s osobitným významom, ak významne prispel v oblasti ekonomickej, vedeckej, kultúrnej alebo športovej alebo ak jeho prínos je významný pre záujmy SR,“ povedal hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.
„Bolo by vhodnejšie, ak by sa pani Posoldová zamerala práve na skutočnosť, že prináša nejaký rozvinutý projekt umelej inteligencie na Slovensko a žiadala by o pobyt za týmto účelom, že chce projekt rozvíjať aj tu na Slovensku. Čiže nie tak úplne to smerovať na rodinu, ale skôr na prínos tomu štátu,“ radí migračný a vízový poradca Oto Kohút.
Musela sa pobaliť a opustiť Slovensko
Hoci mohla, polícia za dôvody hodné osobitného zreteľa nepokladala skutočnosť, že sa tu Alexandra narodila, vyrastala, študovala a má tu celú rodinu. Rozhodnutie polície pre ňu zároveň znamenalo pobaliť sa a opustiť Slovensko.
„Pri tomto konaní sa žiadateľovi nezasiela rozhodnutie, ako pri iných správnych konaniach, ale len písomné oznámenie o tom, či sa jeho žiadosti vyhovelo alebo nevyhovelo. Proti tomuto oznámeniu sa nie je možné odvolať,“ ozrejmil Halimi.
„Po tej dobe, čo sme teraz opäť spolu, tak musím povedať, že my jej vravíme, že je naše slniečko. Neskutočne obohatila a skvalitnila náš rodinný život. Takže naozaj veľmi ťažko nesiem, že bude teraz odchádzať,“ priznáva Alexandrin otec Ludvík Posolda.
Devätnásteho augusta si Alexandra podala novú žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na slovenskom konzuláte v Sydney. Zároveň môže požiadať aj o prechodný typ pobytu.
„Ak pracuje na nejakom projekte umelej inteligencie, môže požiadať o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania a na základe inovatívneho projektu,“ hovorí Kohút.
Tento rok vo februári Alexandra požiadala ministerstvo vnútra aj o opätovné udelenie štátneho občianstva. Celý proces však môže trvať až dva roky. A to aj v prípade ostatných bývalých občanov Slovenska, ktorých ovplyvnil v minulosti platný zákon zakazujúci dvojité občianstvo.
„K začiatku júla tohto roku stratilo slovenské občianstvo 4 600 osôb,“ informovalo ministerstvo vnútra.
„Očakávala by som, ako bývalá občianka, že by ten proces bol jednoduchší pre ľudí, ktorí sa chcú vrátiť. Vyrastali tu celý život a určité podmienky automaticky spĺňajú, ako je jazyk, vzdelanie, odbornosť či prínos štátu,“ zdôraznila Alexandra.
„Samozrejme, snažíme sa tento časový úsek skrátiť najviac, ako je to možné. Každý prípad je individuálny, závisí to od potreby dodania rôznych dokladov a potvrdení,“ vyhlásil hovorca rezortu vnútra Matej Neumann.
Keď sa chce, tak sa dá
Okrem dĺžky konania o udelení slovenského občianstva prekvapila Alexandru aj byrokracia. Všetky doklady musela odovzdať v papierovej podobe. „Veľa z toho by sa mohlo digitalizovať a zaberalo by to menej času jednotlivcovi aj úradníkom,“ myslí si Alexandra.
„To, že tento proces u nás prebieha výlučne v listinnej podobe, je dané zákonom. To znamená, že na to, aby sa mohlo niečo zmeniť, je potrebná zmena zákona. Je to, samozrejme, na diskusiu,“ reagoval Neumann.
„Určite sú na pozadí procesy, kedy dochádza ku komunikácii medzi rôznymi úradmi, ale za dva roky sa dá stihnúť dosť veľa. Tu by sme videli potenciál vo zvýšení kapacity odboru štátneho občianstva,“ myslí si migračný a vízový poradca Kohút.
Keď sa chce, tak sa dá. Tesne pred odvysielaním reportáže totiž Alexandre prišla emailom do Austrálie listina o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky. Získala ho po ôsmich mesiacoch od podania žiadosti.
„Padol mi kameň zo srdca, bola som veľmi rada. Môžem začať riešiť aj praktické veci, ako je bankový účet, podnikanie a podobne. Plánovala som tak či tak prísť na Slovensko na Vianoce, ale toto znamená, že nemusím chodiť na Slovensko iba ako turista a plánovať si 90-dňové úseky, kedy môžem a nemôžem prísť, ale môžem prísť a zostať, ako dlho chcem,“ teší sa Alexandra.
