Na hlavný obsah

Parlament opäť zasadne: Poslancov čakajú návrhy zákonov z dielne rezortu školstva a práce aj odvolávanie ministrov

Ide o Martinu Šimkovičovú a Borisa Suska.

Parlament opäť zasadne: Poslancov čakajú návrhy zákonov z dielne rezortu školstva a práce aj odvolávanie ministrov
Zľava Boris Susko a Martina Šimkovičová Foto: STVR

Poslanci v utorok (22. 1.) opäť zasadnú v parlamente. Počas októbrovej schôdze budú diskutovať o návrhoch zákonov z dielne ministerstva školstva a rezortu práce.

Na programe je aj odvolávanie dvoch členov vlády. Na podpore ministerky kultúry a šéfa rezortu spravodlivosti je v koalícii zhoda. Problémom by mohol byť zákon, ktorý predkladá minister práce.

Hoci posledné dni rokovacia sála Národnej rady (NR) SR zívala prázdnotou, parlamentné výbory rokovali o desiatkach vládnych zákonov, ktoré pôjdu na októbrovú schôdzu.

Financovanie materských škôl

Na školskom a finančnom výbore prezentoval svoje zákony minister Tomáš Drucker (Hlas-SD). Očakáva, že parlament schváli nové financovanie materských škôl. „Doteraz materské školy financovali mestá a obce. To malo často za následok aj to, že práve tie menšie obce nemali dostatok finančných prostriedkov,“ vysvetlil Drucker.

Ak zákon prejde v druhom čítaní, materské školy bude od nového roka financovať štát. Plánovaný výdavok štátneho rozpočtu je 670 miliónov eur. „To bolo trištvrte roka intenzívnych rokovaní so zástupcami miest a obcí. Nakoniec sme podpísali memorandum, kde sme si odsúhlasili celý tento postup,“ dodal Drucker.

Minister školstva navrhuje aj zmeny v informovaných súhlasoch. Ak bude chcieť škola učiť niečo nad rámec osnov, bude potrebovať súhlas rodičov.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) chce, aby sa súhlasy nevyžadovali plošne, ale len keď sa výučba týka náboženského presvedčenia alebo intimity žiakov.

„Treba vedieť ako to urobiť. Nie tak, že si rodičia budú so školou vymieňať na týždennej báze papieriky k tomu, či môžu mať nejakú zaujímavú debatu o 3D tlačiarňach alebo mediálnej komunikácií. To je vec zverená odborníkom a pedagógom,“ povedal poslanec Ján Horecký (KDH).

Dianiu pre októbrovou schôdzou NR SR sa v Správach venoval redaktor Jakub Horáček:

Zákon o minimálne mzde

Na schválenie čaká aj zákon o minimálnej mzde. Rezort práce navrhuje, aby sa od roku 2026 zvýšila na 920 eur, no a na ďalší rok by už dosahovala hranicu 1 000 eur. Slovenská národná strana (SNS) síce zákon v prvom čítaní podporila, stále však chce presadiť, aby sa zvyšoval aj minimálny dôchodok.

„Máme záujem, aby sa automaticky valorizačný mechanizmus vzťahoval aj na neho. Predpokladám, že na základe nejakej politickej dohody bude pozmeňovací návrh, ktorý prepojí tieto veci,“ priblížil poslanec Roman Michelko (SNS).

„Návrh, ktorý prišiel z dielne SNS do parlamentu, bol odborne a ekonomicky nerealizovateľný,“ dodal minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD). Hovorí, že počas najbližších troch rokov by na návrh muselo z rozpočtu ísť 400 miliónov eur navyše.

„Hlavne by to vnieslo obrovské napätie medzi seniorov, pretože tí s najnižšími dôchodkami by začali rapídne dobiehať tých s vyššími, ktorí si viac odvádzali na sociálnom poistení,“ vysvetlil Tomáš.

„Čo sa týka minimálneho dôchodku, môžeme sa k tomu potom vrátiť a o tejto otázke diskutovať. Minimálny dôchodok nie je aktuálny pre schôdzu, ktorú otvárame,“ povedal predseda poslaneckého klubu strany Smer-SD Ján Richter.

„Budeme tu počúvať čísla o minimálnej mzde včera také a zajtra bude niečo iné. Nie je u nich žiadna dohoda, očakávam chaos tak ako doteraz,“ dodal poslanec Július Jakab (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ).

„Napríklad zákon, ktorý predkladajú poslanci okolo pána Lučanského, ktoré mali riešiť prepitné v reštauráciách, to napríklad bolo na výbore úplne zmetené zo stola aj samotnými koaličnými poslancami,“ uviedol poslanec Marián Viskupič (SaS).

Odvolávanie dvoch ministrov

Na októbrovej schôdzi sa opozícia pokúsi odvolať ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nom. SNS) a ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD). Tieto body sa presunuli zo septembrového rokovania parlamentu. Opozícia si stojí za dôvodmi na odvolávanie dvoch členov vlády.

„V oboch prípadoch je to nekompetentnosť. Ako skončila tá predchádzajúca schôdza? Skončila sa diskusia o konsolidácii a všetky ďalšie body sa odsunuli, pretože sa koalícii nechcelo ďalej pracovať,“ vysvetlil poslanec Štefan Kišš z opozičného Progresívneho Slovenska.

„Extrémne sa preťahovala minulá schôdza, tak kvôli tomu sme to odsunuli. Predpokladám, že ostanú vo svojich funkciách a koalícia im vysloví dôveru, respektíve nepridá sa k vysloveniu nedôvery,“ uviedol Roman Michelko.

O spoločnom postupe a podpore vládnych zákonov koaliční lídri diskutovali na koaličnej rade. Dohodli sa na hladkom a konštruktívnom priebehu rokovania.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko