Liptovský Mikuláš si spájame najmä s popravou Juraja Jánošíka. No posledného zbojníka tam popravili ešte o viac ako 100 rokov neskôr. A práve táto exekúcia mohla zrodiť neskoršiu legendu o dovtedy neznámom zbojníkovi z Terchovej.
Po 195 rokoch zrekonštruovali súd, mučenie aj poslednú popravu zbojníka na Liptove. Bol ním Matej Tatarka z Rabčíc na Orave.
„Tatarka sa ani nevymedzil od ostatných zbojníkov, takisto lúpil, kradol. Ale hlavne po salašoch ovce. Málo prepadával po cestách,“ priblížil režisér Matičnej divadelnej ochotníckej scény Peter Vrlík.
Bol však posledným, koho na Liptove mučili a verejne popravili. Kata si museli požičať až v Prešove.
„Keď išli odsúdení na popravisko, veľakrát neboli až tak zlomení. U niektorých sa mohol prejaviť ten posledný vzdor a proste nedali sa tak ľahko,“ uviedol predstaviteľ zbojníka Mateja Tatarku a člen Mladej Matice Andrej Lukáč.
„Účel bolo ukázať príkladom, prečo by ostatní nemali robiť niečo podobné. Mal to byť odstrašujúci príklad pre nich. No a prestalo sa s tým, že to asi bolo moc brutálne a robilo sa to na námestí, kde to mohli vidieť malé deti,“ vysvetlil predstaviteľ kata a člen Mojmírovej družiny Michal Veselovský.
Rekonštrukcii poslednej popravy zbojníka na Liptove sa v Správach z regiónov venoval redaktor Milan Velecký:
Rekonštrukcia pre študentov
Po 195 rokoch pripravili dve rekonštrukcie súdu, mučenia a popravy zbojníka Mateja Tatarku. Jednu pre študentov, druhú pre ostatných.
„Sú témy, ktoré ma nebavia vôbec, ale napríklad, čo sa týka takto vojen a takýchto, to ma baví veľmi,“ povedala študentka Strednej zdravotníckej školy v Liptovskom Mikuláši Renáta Karásková.
„Bol to veľmi dobrý zážitok. Videli sme tam viac, ako by sme videli len v knihách. A bolo to aj také spestrenie, čo sa týka vyučovania,“ uviedla študentka Strednej zdravotníckej školy v Liptovskom Mikuláši Sofia Jambrichová.
Poslednú popravu zbojníka videl aj vtedy sedemročný liptovskomikulášsky rodák Janko Kráľ. Témou bol očarený už počas svojich štúdií na bratislavskom lýceu, priblížila riaditeľka Múzea J. Kráľa v Liptovskom Mikuláši Katarína Verešová.
„Neskôr Gašpar Fejérpataky-Belopotocký ho motivoval k tomu, aby si pre svoje vlastné potreby, inšpiráciu a potreby štúdia, prepísal súdny protokol, ktorý sa v tom čase nachádzal v Liptovskom Mikuláši,“ dodala Verešová. Prepísaný protokol dnes vystavuje mestské múzeum.
