Podiel žien, ktoré boli zabité vo vojnových konfliktoch po celom svete, sa v minulom roku zdvojnásobil na 40 percent. Uvádza to správa agentúry OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (UN Women), o ktorej informuje denník The Guardian.
OSN zaznamenala najmenej 33 443 civilistov, ktorí zomreli v dôsledku bojov. Viac ako 13 377, teda štyri z desiatich civilistov zabitých v konfliktoch, boli ženy. Tri z desiatich zabitých tvorili deti.
Počet prípadov sexuálneho násilia overených OSN v rámci vojen v roku 2023 tiež medziročne stúpol o 50 percent, uvádza správa.
Svet sa podľa nej ocitol v „desivej špirále konfliktov, nestability a násilia“, pričom v roku 2023 bolo zaznamenaných 170 ozbrojených konfliktov. Správa tak podľa The Guardian vykresľuje bezútešnú realitu čoraz násilnejších dôsledkov vojnových konfliktov pre ženy a dievčatá na celom svete.
„Ženy stále platia cenu za vojny, ktoré vedú muži,“ uviedla riaditeľka UN Women Sima Bahousová. „Deje sa to v rámci širšej vojny proti ženám. Úmyselné cielenie na práva žien nie je výlučné v krajinách zasiahnutých konfliktom, ale je v takomto prostredí ešte smrteľnejšie,“ tvrdí Bahousová.
Chýbajúca zdravotná starostlivosť
Podľa agentúry „neskryté ohováranie“ medzinárodným právom, ktoré má chrániť ženy a deti počas vojen, vedie k tomu, že ženy nemajú vo vojnových zónach prístup k zdravotnej starostlivosti. Každý deň v týchto oblastiach zomiera 500 žien na komplikácie spojené s tehotenstvom a pôrodom. Na konci minulého roka v Pásme Gazy denne rodilo 180 žien, väčšinou bez lekárskej starostlivosti.
V Sudáne, kde je hlásených veľa prípadov sexuálneho násilia, ženy podľa správy OSN nemajú počas prvých 72 hodín po znásilnení prístup k lekárskej starostlivosti vrátane núdzovej antikoncepcie. Podľa OSN býva obetiam znásilnenia odopretý potrat, keďže by bol zákrok vykonaný mimo časového rámca stanoveného zákonom.
Vojenskú a politickú moc majú v drvivej väčšine muži, uvádza správa. Zastúpenie žien na pozícii vyjednávačov v mierových procesoch minulý rok bolo menej ako desať percent. Podľa UN Women je to tak napriek tomu, že mierové dohody majú dlhšie trvanie a sú efektívnejšie, ak sa na ich vyjednávaní podieľajú ženy.
Správu agentúra OSN zverejnila 24 rokov po prijatí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, ktorá vyzýva všetky strany konfliktov, aby zabezpečili bezpečnosť žien a dievčat a ich plnú účasť na mierových rokovaniach.
