Súčasná vláda pri jej vzniku sľubovala obnovu dôvery v právny štát, súdnu moc, prokuratúru aj verejnú správu. Výkladnou skriňou mala byť veľká reforma Trestného zákona, voči ktorej však protestovali v uliciach tisíce ľudí.
Štát bez slobody a spravodlivosti nemá pre svojich občanov žiadny zmysel, hovorí súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení. Medzi jej prvými cieľmi je obnovenie práva, nastolenie vlády zákona presadzujúcej systémové, nie účelové riešenia.
Pri príležitosti prvého výročia vlády sme sa pozreli na výsledky a fungovanie ministerstva spravodlivosti.
Ako vyzeral rok rezortu spravodlivosti, zisťoval v relácii Rádiožurnál redaktor Slovenského rozhlasu Juraj Mikula:
„Chceme sa zamerať na to, aby sme prešli od doterajšej funkcie trestného práva, ktorá bola zameraná na represiu, na funkciu trestného práva, ktoré má mať najmä preventívny a prevýchovný charakter,“ vyhlásil vtedy minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).
„To najmä tým, že znížime jednotlivé trestné sadzby ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti vzhľadom na nepomer terajších sadzieb vo vzťahu k násilným trestným činom, respektíve trestným činom proti životu a zdraviu,“ dodal.
Pôvodne malo byť hotovo už do vlaňajších Vianoc. Novela trestného zákona napokon priniesla historicky najdlhšiu parlamentnú rozpravu. Najdlhšie hlasovanie, obrovské obštrukcie, opozičné aj občianske protesty, spor s prezidentkou aj s Bruselom. Okrem iného aj pre zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry.
„Ak vláda bude verejne garantovať, že neurobí žiadne úpravy v postavení špeciálnej prokuratúry a jej prokurátorov, tak som ochotný vzdať sa funkcie,“ povedal v tom čase Daniel Lipšic.
„Nebudem teraz obchádzať horúcu kašu, rušíme ho, keby aj Lipšic odišiel. Tak či to je Šúrek, či to je Repa, či to je Kysel, či to je Harkabus, jeden ako druhý,“ povedal vtedy v reakcii premiér Robert Fico (Smer-SD).
Spor o kompetencie
Kratšie premlčacie lehoty alebo nižšie tresty nás podľa ministra približujú k vyspelejším krajinám. Opozícia hovorí, že hlavným zámerom bolo pomôcť niektorým obvineným, blízkym alebo spájaným najmä so stranou Smer-SD.
Advokát a ústavný právnik Radoslav Procházka si myslí, že skoršie premlčanie v niektorých prípadoch oslabuje práva poškodených pod znesiteľnú mieru.
„Toto je za niekoľko rokov spôsobilé prejaviť sa v zaznamenania hodnom náraste kriminality, napríklad majetkovej trestnej činnosti a za to si ponesie vládna koalícia politickú zodpovednosť,“ uviedol Procházka.
Vláda aj parlament menovali svojich zástupcov do súdnej rady, ktorej novou predsedníčkou je Marcela Kosová. V spore s ministerstvom o kompetencie vstupovať do elektronických systémov súdov je predseda Najvyššieho súdu. Dvaja kandidáti aktuálne čakajú, ktorého z nich si minister vyberie za šéfa Špecializovaného trestného súdu.
