Zomreli bez rodiny, priateľov a osamote. Nikto sa o ich urny neprihlásil. Poslednú rozlúčku im preto pripravilo mesto. Na Hlavnom cintoríne v Prešove uložili do spoločného hrobu 49 urien.
Pre viacerých nateraz iba mená. Isté je len to, že zomreli v Prešove a nik ich doteraz dôstojne neodprevadil na druhý svet. „Žiaľ, sú medzi nami aj ľudia, v tomto prípade 49, kedy priamo nebol uskutočnený pohreb, nepožiadalo sa o vydanie urny,“ vysvetlil viceprimátor Prešova Peter Krajňák.
„Ide o urny od roku 2015. V tom období to bola aj doba pandémie. Čiže sú tam aj tieto úmrtia,“ priblížila administratívna pracovníčka Správy cintorínov a pohrebných služieb mesta Prešov Eva Čunderlíková.
Poslednej rozlúčke so 49 zosnulými v Prešove sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Diana Murdziková:
Smutné svedectvo doby
Rozlúčka bola ekumenická, predstavitelia štyroch cirkví sa modlili nad spoločným hrobom. „Je to možno smutné svedectvo našej modernej, rýchlej a uponáhľanej doby, že sa ponáhľame a zabudneme na človeka vedľa seba a niekto je sám,“ uviedol evanjelický farár Ondrej Koč.
„To, čo najviac môžeme pre nich urobiť, je to, aby sme sa modlili za nich a odporúčali ich Pánovi,“ dodal rímskokatolícky kaplán Martin Šimko. Väčšina smútiacich zosnulých nepoznala, ale prijali účasť na pietnej spomienke.
Ak sa po smrti neprihlásia príbuzní alebo sa nedajú dohľadať, zosnulý v rámci sociálneho pohrebu ide na kremáciu a potom urnu uložia u správcu.
„Ideme nad zákonnú normu jedného roka, dokedy máme uchovávať telesné pozostatky, ale my to robíme tak, že nechávame dlhšie,“ povedal prešovský viceprimátor Krajňák. „Máme priestor, ktorý je určený na to ukladanie, ktorý má svoju kapacitu a práve sa naplnila,“ dodala Eva Čunderlíková.
