Planétka, ktorá sa zrazila so Zemou pred 66 miliónmi rokov, spôsobila celoplanetárnu pohromu. Okrem dinosaurov vyhubila aj ďalšie formy života. Vedci však v roku 2014 zistili, že ďaleko väčšie kozmické teleso – konkrétne až 200-krát väčšie – zasiahlo našu planétu pred tromi miliardami rokov. Táto zrážka napomohla rozvoju života na Zemi, píše v štúdii vedecký tím pod vedením profesorky Nadjy Drabonovej z Harvardskej univerzity.
„Vieme, že po tom, ako sa Zem prvýkrát sformovala, stále poletovalo v okolitom vesmíre veľa sutín, ktoré do našej planéty narážali. Zistili sme však, že život na Zemi bol voči týmto obrovským kolíziám odolný a že v skutočnosti vďaka tomu prekvital, „povedala stanici BBC Drabonová.
Podľa zistení jej tímu, ktorý sa za zvyškami planétky uloženej v horninách vydal do oblasti nazývanej Barberton Greenstone Belt v Juhoafrickej republike, to platí aj o gigantickej planétke S2. Tá bola 40 až 60 kilometrov široká, teda štyri až šesťkrát väčšia ako najvyššia hora na svete Mount Everest.
Mimozemské teleso zohralo vo vývoji modrozelenej planéty úlohu „hnojivovej bomby“. Baktérie a iné jednobunkové organizmy zvané archea sa vďaka zrážke dostali ku kľúčovým živinám ako je fosfor a železo.
Planétka S2 totiž bola okrem fosforu bohatá aj na uhlík. Jej podobné asteroidy a meteority vznikli v rannom období Slnečnej sústavy. Podľa odborníkov obsahujú rad látok, ktoré sa v pozemských horninách vôbec nevyskytujú. Najmä sú však zdrojom aminokyselín, základných stavebných látok života.
Zem ako vodný svet
Náraz planétky Zem premenil na nepoznanie. Pred zrážkou bola vodným svetom, kde z mora vyčnievali len časti pevnin. Život bol vtedy v začiatkoch a skladal sa z primitívnych mikroorganizmov.
Táto kolízia ale spôsobila hneď niekoľko zásadných zmien. Silou nárazu sa samotná planétka aj časť zemského povrchu odparili. To vytvorilo okolo planéty hustý mrak, z ktorého podľa Drabonovej začali „pršať kvapky roztavených hornín“.
Práve tak sa zrejme dostal fosfor vo veľkom na Zem. Veľká energia, ktorá sa nárazom uvoľnila, zároveň oteplila podnebie natoľko, že horná vrstva oceánov začala vrieť a do ovzdušia sa začala vyparovať voda.
Dopad planétky tiež vyvolal nepredstaviteľne obrovskú vlnu cunami, ktorá sa prehnala cez celú zemeguľu, rozvírila morské dno a na povrch priniesla vodu z morských hlbín. Tá je bohatá na železo, čo dodalo baktériám ďalší zdroj energie.
„Dopady planétok na život na Zemi považujeme za katastrofálne. Najčastejšie si spomenieme na vyhubených dinosaurov. Pred tromi miliardami rokov mal však život oveľa jednoduchšiu formu. Mikroorganizmy, ktoré vtedy obývali vo veľkom planéte, sú primitívne, všestranné a rýchlo sa rozmnožujú. Je to ako keď si ráno vyčistíte zuby. Zabijeme 99,9 percenta baktérií, ale večer sú všetky späť, „vysvetlila Drabonová.
Závery novej štúdie podľa nej prispejú k správnosti teórie, ktorá tvrdí, že dopady vesmírnych telies na zemský povrch napomohli počiatočnému životu.
