Prvá československá republika dala v roku 1918 definitívnu bodku za rakúsko-uhorskou monarchiou. Pred 106. rokmi, presne 30. októbra prijali Martinskú deklaráciu.
V Martine sa v tom čase stretlo dvesto predstaviteľov slovenského politického hnutia. Zároveň oficiálne zvolili slovenskú národnú radu. O tom, že v Prahe už dva dni predtým vyhlásili Československo ešte nič nevedeli.
Prijatiu Martinskej deklarácie, ktorá dala bodku za rakúsko-uhorskou monarchiou sa v reportáži v Ranných správach venoval redaktor Erik Vrábel:
Národný výbor československý prijal zákon o vytvorení samostatnej Československej republiky 28. októbra 1918. O dva dni neskôr sa Slováci vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine prihlásili deklaráciou k spoločnému štátnemu zväzku.
„Vtedy nebola éra mobilných telefónov, sociálnych sietí rozhlasu televízie, vtedy sa všetko riešilo telegrafom, telegramami. Keď vás niekto zablokoval, alebo nechcel umožniť prístup k tomuto, tak informácie neboli,“ vysvetlil historik Peter Cabadaj.
V Martine sídlila vtedajšia Slovenská národná strana, ktorá zvolala dvesto deklarantov. Účastníci prijali návrh deklarácie a dotvorili Slovenskú národnú radu.
„V Martine, kde rokovali predstavitelia slovenskej inteligencie, tak budovu obkolesili uhorskí žandári. Vtedajší predstavitelia slovenského národného života nevedeli, čo sa bude diať po tom, keď opustia priestory budovy,“ pokračoval predseda ZMOS Peter Božik.
Chceli garancie
Martinská deklarácia odmietla právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa. Tiež ňou žiadali okamžitý mier a záruky, že nebude ďalšia vojna. Deklarácia z 30. októbra 1918 bola jedným zo základných dokumentov zrodu československého štátu.
„Tento dátum nás posunul do modernej Európy. Slovensko sa stalo súčasťou štátu, postavenom na princípe demokratizmu, ústavného práva, občianskych a sociálnych práv,“ skonštatoval Cabadaj.
„Slovensko v podstate obrodilo masívne sa kultúrne povznieslo, vznikli masové slovenské politické strany, ktoré sa nemohli rozvíjať v uhorskom režime. Už sme neboli len masami slovenských roľníkov v Uhorsku,“ podotkol predseda Matice slovenskej Marián Gešper.
„Slovenský jazyk sa stal úradným jazykom úradom verejnej správy. A čo je veľmi dôležité, začali sa budovať univerzity, vysoké školy, stredné školy. Všetko to, čo bolo v rámci tej tvrdej maďarizácie na území horného Uhorska zakázané,“ pripomenul Božik.
Združenie miest a obcí Slovenska spustilo pri tomto výročí Týždeň československej vzájomnosti. Partnerské samosprávy vyvesili vlajky oboch krajín. Do iniciatívy združenia sa zapojilo bezmála 50 slovenských a českých miest. Vyvesenie vlajok ma mestských a miestnych úradoch symbolizuje dôležitosť medzinárodnej spolupráce a priateľstva
