Ľudské telo sa vie mnohým veciam fascinujúco prispôsobiť. V extrémnych nadmorských výškach Tibetskej náhornej plošiny, kde by väčšina z nás mala problémy s dýchaním, pretože je tam nízka hladina kyslíka, sa miestnym komunitám darí už viac ako 10-tisíc rokov.
Nedávna štúdia odhaľuje, ako sa tamojšie ženy prispôsobili. V tomto extrémnom prostredí je stres z nedostatku kyslíka mimoriadne veľký a merateľný. Novú štúdiu viedla antropologička Cynthia Beallová zo súkromnej univerzity z Clevelandu.
Zaoberala sa tým, ako súvisí vylepšené zásobovanie kyslíkom s reprodukčnou schopnosťou týchto žien a jej výsledky podľa nej ponúkajú aj pohľad do mechanizmov ľudskej evolúcie.
Ukazuje to podľa nej tiež aj to, prečo máme my, ako živočíšny druh, na svete toľko rôznych „krásnych biologických variácií“.
Ženy s viacerými deťmi
Medzinárodný tím vedcov analyzoval 417 tibetských žien vo veku 46 do 86 rokov, ktoré žijú v nadmorskej výške 3-tisícaž 4-tisíc metrov v Nepále. Zbierali fyziologické údaje, vzorky DNA, informácie o počte detí a hodnotili aj sociokultúrne faktory.
Najzaujímavejšie výsledky dostali od žien, ktoré mali veľa detí, niektoré až 14, lebo mali jedinečnú kombináciu vlastností. Efektívnejšie dokázali napríklad využiť hemoglobín – teda molekuly, ktoré prenášajú kyslík v krvi.
Hoci hladina hemoglobínu sa u nich blížila k priemeru, saturácia kyslíka bola vyššia. Dokázali teda transportovať viac kyslíka bez zahusťovania krvi, a nepreťažovať srdce.
Ženy, ktoré mali viac detí, mali aj osobitné vlastnosti srdca – väčší prietok krvi do pľúc a širšie srdcové komory, čo súvisí s génmi podobnými ako mal človek denisovský zo Sibíri, ktorého potomkovia neskôr migrovali na Tibetskú náhornú plošinu.
Tibetské ženy s fyziológiou viac podobnou tej, ktorá sa vyskytuje v nízko položených prostrediach, mali tiež tendenciu mať väčší reprodukčný úspech.
