Vrakunskú skládku v Bratislave zlikvidujú. Schválila to vláda. Toxický odpad ohrozuje podzemné vody – a teda aj Žitný ostrov, ktorý je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. Problém so skládkou riešili viacerí ministri životného prostredia. Teraz má rezort nový plán.
Po sudoch s odpadom nie je ani stopy. Chemikálie navozené z bývalej Dimitrovky, súčasného Istrochemu, zmizli pod zeminou, obrástli trávou a zarovnali ich na úroveň cesty. Ten, kto o chemickej skládke nepočul, nevie o nej, pretože ju takmer nevidieť. Pre životné prostredie je však obrovskou hrozbou.
„To je skládka, ktorá bola niekoľko desaťročí budovaná bez akejkoľvek evidencie. My len vieme chemické zloženie, ktoré je veľmi toxické,“ uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).
Likvidácii vrakunskej skládky sa v Správach venoval redaktor Silvester Roštár:
Vrakunská skládka sa rozkladá na takmer piatich hektároch. Tvorí ju približne 120-tisíc kubických metrov chemického odpadu. Vyvážali ho sem v 60. až 80. rokoch.
„To sa bude robiť kazetovým spôsobom, to znamená po častiach. Bude veľmi dôležité urobiť zachytávanie pár. Keď dôjde k otvoreniu skládky, tak to je, čo sa týka aj zasmraďovania okolia výrazný problém,“
Metódu používajú aj v Škandinávii
Ide o termickú likvidáciu odpadu, ktorý zničia zahriatím pri vysokých teplotách. Problém s vrakunskou skládkou nastal vtedy, keď došlo k napúšťaniu Gabčíkova. Podzemné vody sa zdvihli a chemické látky začali prenikať do spodných vôd. Tie sa rýchlo šíria smerom na Žitný ostrov.
„Voda strašne smrdí. Keď sme ju analyzovali, našli sme tam 900 zlúčenín. Musí sa tam vybudovať nejaká bariéra, aby sa voda nekontaminovala ešte viac pri vyberaní. Voda sa bude musieť intenzívne čistiť,“ ozrejmil geochemik Slovenskej akadémie vied Pavol Siman.
Takto sa chemického odpadu zbavujú napríklad vo Švédsku, v Dánsku či Nórsku. „U nich je ťažobný priemysel veľmi rozvinutý. V krajinách Škandinávie aj sú aj metodiky dekontaminácie sú rozpracované,“ dodal Siman.
Obyvatelia bratislavskej mestskej časti Vrakuňa nemôžu napríklad zo svojich studní na záhradách polievať plodiny, ani z nich piť. Ak tak robia, škodia svojmu zdraviu. Starosta Martin Kuruc verí, že skládka zmizne.
„Som v prvom rade rád, že konečne sme sa posunuli zas ďalej. Keď toto vyrieši skládku navždy a termicky ho spáli, tak určite je to lepšie pre životné prostredie a pre prírodu, aby to bolo definitívne zničené,“ povedal Kuruc.
Teraz treba urobiť verejné obstarávanie a vybrať toho, kto skládku odstráni. Projekt za vyše 60 miliónov eur by mal byť financovaný z eurofondov.
