Slovenky musia stále čeliť platovej nerovnosti a rodovým stereotypom v práci aj v spoločnosti. Slovenské ženy zarábajú v priemere zhruba o pätinu menej ako muži a okrem toho vykonávajú až tri štvrtiny celkovej neplatenej práce.
Zároveň si v dôsledku nižších platov nedokážu nasporiť také vysoké sumy ako muži. Päťcifernou sumou na svojom účte disponuje len päť percent Sloveniek, ale až 20 percent slovenských mužov.
„Ženy na Slovensku zarábajú v priemere približne o pätinu menej ako muži. V absolútnom vyjadrení to predstavuje mesačne sumu okolo 300 eur. Na túto situáciu pritom upozorňuje aj tzv. ženské euro, ktoré ilustruje, že na jedno euro, ktoré zarobia muži, pripadá iba 80 centov, ktoré zarobia ženy,“ informuje riaditeľka externej komunikácie 365.bank Linda Valko Gáliková.
Čo je za nižšími platmi žien a aké sú riešenia na zmenu, sme zisťovali v relácii Peniaze:
Podľa Valko Gálikovej táto situácia ilustruje nerovnocenné zárobky mužov a žien na Slovensku. Uvádza, že dôvodov platových rozdielov je viacero.
„Je to napríklad neplatená práca, čo znamená starostlivosť o deti, domácnosť a vôbec celý manažment domácnosti. Ten realizujú spravidla ženy. Podľa nášho prieskumu až 80 percent žien vykonáva neplatenú prácu,“ uvádza Valko Gáliková.
Ďalším dôvodom je kariérna prestávka v podobe materskej dovolenky či rodičovskej dovolenky, ktoré sú doménou žien.
„Dôvodom je nízke zastúpenie žien v manažérskych pozíciách, prípadne malý počet žien podnikateliek v porovnaní s mužmi podnikateľmi. No a v neposlednom rade sa pod túto situáciu podpisuje aj vysoké zastúpenie žien v nízko platených odvetviach a profesiách, ako je napríklad školstvo,“ dodáva Valko Gáliková.
Nižšia šanca získať úver či hypotéku
Linda Valko Gáliková tiež tvrdí, že ženy majú prirodzene náročnejšiu situáciu pri vytváraní úspor. „Zároveň patria medzi cieľovú skupinu, ktorá býva najčastejšie ohrozená chudobou, najmä pokiaľ sa rozprávame o jednorodičovských domácnostiach,“ dodáva.
Ženy tiež bývajú z pohľadu bánk vnímané ako menej bonitné, čo im sťažuje možnosť získať úver alebo hypotéku. To všetko sa nakoniec podpisuje pod nerovnocenné dôchodky,“ pretože podľa Valko Gálikovej ženy poberajú v priemere o 100 eur mesačne nižšie dôchodky ako muži.
Ženy nie sú so svojou situáciou spokojné. Práve nedocenenie žien vedie aj ku konfliktom v domácnosti. „Až 60 percent žien potvrdzuje takú situáciu, takže je naozaj potrebná komunikácia medzi partnermi a rešpektujúce rozdelenie si pracovných úloh či domácich prác,“ odporúča Valko Gáliková.
Muži si peniaze viac užívajú
Svoj zárobok si muži podľa všetkého vedia užívať lepšie. „Muži si ho vedia užívať s pocitom, že si to zaslúžili, lebo si to odpracovali. Muži sú veľmi kauzálni – zaslúžil som si, užijem si to,“ vysvetľuje terapeutka a lektorka Nina Menkynová.
Na rozdiel od mužov sú ženy podľa Mankynovej viac principiálne. „Nie vždy majú pocit, že to, čo odrobia, si aj zaslúžia,“ dodáva.
„Nás, ženy, by ani nenapadlo, aby sme si pýtali peniaze, alebo za akýkoľvek manažment domácnosti alebo rodiny. Je to niečo automatické, čo sa od nás očakáva. Žijeme možno pre túto dobu v naivnom nastavení, že veď sa nám to nejako musí vrátiť, veď si to niekto musí všimnúť, koľko ja tu pracujem, makám a vykonávam,“ opisuje Mankynová.
Aby sa situácia žien mohla v budúcnosti zlepšovať, čas na zmenu by si mala uvedomiť celá spoločnosť. „Sú to riešenia, ktoré musíme hľadať naprieč celou spoločnosťou,“ podotýka Valko Gáliková.
Hovorí, že okrem spravodlivej deľby práce medzi jednotlivcami môžu k riešeniu prispieť aj samotní zamestnávatelia.
„Či už v podobe rovnocenného ohodnotenia mužov a žien na rovnakých pozíciách za rovnakú prácu. Ale napríklad aj zavádzaním skrátených pracovných úväzkov, flexibilného pracovného času alebo napríklad práce z domu a samozrejme veľkú úlohu v tomto smere vie zohrať aj štát,“ vymenúva Valko Gáliková.
„Mám pocit, že osobné, ale aj pracovné príbehy smerujú k ženskej sile a mám pocit, že naša ženská generácia, samozrejme aj mladšie ženy, sa posilňujú v presadení sa, v názoroch, v zámeroch a v prianiach. Teda využívať svoju múdrosť na to, aby boli aj adekvátne oceňované, ohodnotené,“ uzatvára Menkynová.
