Pred 35 rokmi 16. novembra pochodovali ulicami hlavného mesta študenti a touto demonštráciou začali Nežnú revolúciu. Pod hrozbou obuškov aj vyhodenia zo školy žiadali zmenu režimu a volali po slobode a demokracii.
Bývalí účastníci študentského pochodu, ktorí prispeli k pádu totality, si pripomenuli výročie tejto udalosti. Zdôraznili, že vybojovanú demokraciu a slobodu treba chrániť a nie vnímať ju ako samozrejmosť.
Jedným z motívov, ktorý vyhnal študentov do ulíc, bolo aj vyjadrenie solidarity s tzv. bratislavskou päťkou. Hnutím, ktorého členov v tom čase obvinili a súdili za to, že si chceli uctiť pamiatku obetí invázie vojsk Sovietskeho zväzu.
Vo štvrtok 16. novembra 1989 ešte netušili, že nepovolenou a neohlásenou demonštráciou píšu úvodnú kapitolu Nežnej revolúcie. „O 16.30 h sa stretli na vtedajšom Mierovom, dnes Hodžovom námestí v Bratislave. Pochytajúc sa za ruky vytvorili živú reťaz,“ uviedol historik Ústavu pamäti národa Peter Jašek.
Študentskému pochodu v Bratislave sa v relácii Aktuálne :24 venoval redaktor Radoslav Šebo:
„A kričali sme nemysliteľné heslá na tú dobu. Nielen, že chceme školské reformy a pluralitu mládežníckych organizácií, ale chceme aj demokraciu, chceme slobodu, chceme slobodu bratislavskej pätke. No nemysliteľné veci na ten čas,“ spomína vtedajší účastník študentského pochodu Milan Novotný.
Po 35 rokoch od študentského pochodu sa stretli aj jeho niekdajší priami účastníci. Spoločne na tieto udalosti spomínali pod tabuľou venovanej pamiatke študentom, ktorí bojovali za študentské aj občianske práva.
„Ľudia si možno neuvedomujú, že naozaj v Bratislave začalo niečo, čo ďalej pokračovalo v Prahe. A to bol ten prvý čriepok v mozaike, ktorý sme vytiahli a mozaika sa celá zrútila, komunistická diktatúra,“ povedal štátny tajomník rezortu diplomacie Marek Eštok.
Za demokraciu treba bojovať
„Strašne rýchlo zabúdame na to, že Česi aj Slováci žili 40 rokov v nejakej neslobode a berieme veci ako samozrejmosť a samozrejmosť to nie je,“ myslí si veľvyslanec ČR na Slovensku Rudolf Jindrák.
Niekdajší účastníci študentskej demonštrácie spomínajú na to, že predtým, ako do ulíc vyšli, mali obavy. Spoločne však tvrdia, že ich prekonali iba vďaka silnému odhodlaniu a túžbe po zmene.
„Demokracia nie je fastfood, ktorý si viete objednať a potom ju len konzumujete. Čiže nemôžeme byť len konzumenti demokracie, musíme fakt pozorovať a sledovať, čo konzumujeme, či je to skutočne demokracia, klásť aj nepríjemné otázky,“ priblížila vtedajšia členka študentského štrajkového výboru Henrieta Hrinková.
Podľa bývalej členky študentského štrajkového výboru, ktorý sa sformoval niekoľko dní po demonštrácii, je dôležité ozvať sa zakaždým, keď sa na demokraciu a slobodu snaží niekto siahnuť a zobrať nám ju.
