Lídri 20 najväčších ekonomík sveta hľadajú na stretnutí v Riu de Janeiro spôsob, ako zabrániť miliardárom, aby sa vyhýbali plateniu daní. Diskutovať však budú aj o financovaní opatrení v oblasti klímy.
Rozvojový svet totiž trvá na tom, aby toto bremeno padlo na bohaté krajiny. Témou rokovaní bude tiež ruská agresia na Ukrajine a izraelská ofenzíva v pásme Gazy a v Libanone.
Miliardári často chránia svoje bohatstvo pred daňovými úradmi, zakladajú napríklad fiktívne spoločnosti v krajinách s nízkymi alebo nulovými daňami.
Čo je hlavnou témou samitu G20 v Riu de Janeiro, zisťovala v relácii Rádiožurnál redaktorka Slovenského rozhlasu Anna Síposová:
Merryn Somerset Webbová, ekonomická editorka Financial Times, upozorňuje, že tiež často zneužívajú zákony o bankovom tajomstve, ale vytvárajú aj rôzne „trusty“ a charitatívne nadácie, ktoré ponúkajú štedré daňové úľavy.
Hostiteľská Brazília patrí spolu s Francúzskom, Španielskom a Južnou Afrikou medzi najsilnejších podporovateľov novej dane pre superbohatých. Čína a India sa k plánu zatiaľ nevyjadrili, proti sú Spojené štáty.
Francúzsky ekonóm Gabriel Zucman, ktorý je autor plánu na zdanenie miliardárov, pre CNN vysvetľuje, že by sa mala zaviesť ročná daň vo výške dve percentá z celkového čistého majetku extrémne bohatých ľudí, teda nielen z ich ročného príjmu.
Zahŕňala by tak aj nehnuteľné aktíva či firemné akcie. Nový odvod by mohol získať až 250 miliárd dolárov ročne od takmer 2 800 miliardárov na celom svete, ktorých spoločné čisté imanie sa odhaduje na približne 13,5 bilióna dolárov, dodáva.
Vyrovnávanie rozdielov medzi krajinami
Získané peniaze by išli na riešenie hladu vo svete či vyrovnávanie rozdielov medzi veľmi bohatými a veľmi chudobnými. Teda do krajín, ktoré majú obrovské dlhy, ale nízke príjmy.
Vyrovnanie rozdielov však žiadajú chudobné krajiny od bohatých, aj pokiaľ ide o klimatickú zmenu.
„Rozvojové krajiny tvrdia, že svoje ciele v oblasti znižovania emisií môžu zvýšiť len vtedy, ak za to zaplatia bohaté krajiny, ktoré sú hlavnými vinníkmi zmeny klímy,“ vysvetľuje expertka na udržateľnosť z Forvis Mazars Jana Ružická.
„Ročné investície G20 do prírodných riešení sa preto musia zvýšiť o 140 percent ročne. To predstavuje dodatočnú sumu 165 milárd dolárov, aby sa do roku 2050 dosiahli všetky dohodnuté klimatické ciele,“ dodáva. Krajiny G20 predstavujú 85 percent svetovej ekonomiky.
