Ukrajina v noci na utorok (19. 11.) prvýkrát použila americké balistické rakety ATACMS na ruskom území, tvrdí to portál Cenzor s tým, že zasiahli vojenský objekt.
Povolenie na obmedzené použitie týchto striel dostal Kyjev po dlhom čakaní podľa médií len pred niekoľkými dňami, informovali o tom včera. Ruský prezident Vladimir Putin medzitým potvrdil aktualizovanú jadrovú doktrínu.
Situácii vo vojnou postihnutej Ukrajine sa venovala v relácii Rádiožurnál redaktorka Slovenského rozhlasu Miroslava Neira Cuellar Hospodárová:
Ukrajina si v utorok (19. 11.) pripomína 1 000 dní od začiatku plnohodnotnej vojenskej operácie Ruska na svojom území. V konflikte s Moskvou je posledných desať rokov od nezákonnej anexie Krymu.
Nielen posledné dni priniesli viacero ruských útokov, ktorých obeťami sa stali ukrajinskí civilisti. Sumy, Odesa, Hluchiv, rakety alebo drony padali na parkoviská, bytovky či ubytovne. Mŕtvych rátajú v desiatkach. Niekoľko stoviek tisíc domácností pre ruské útoky na infraštruktúru prišlo aj o elektrinu.
Chlapík s malou ukrajinskou vlajočkou na ruksaku na margo povolenia, ktoré prišlo od USA, médiám hovorí, že malo prísť skôr, keď bolo Rusko slabé. Nie teraz, keď sa pripravilo a na zmenu môže byť neskoro.
Vojenský analytik Serhij Hrabskij v Rádiu NV hovorí, že Ukrajina ani teraz nemá toľko striel ATACMS, aby zmenila chod vojny. Rusko za 1 000 dní bojov obsadilo už takmer 19 percent ukrajinského územia.
Ukrajinci teraz potrebujú vyhrávať aj malé bitky a cítiť, že majú podporu civilizovaného sveta, hovorí Tomáš Beňuška z Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici.
„S tými zbraňami musí niekto bojovať, to je zásadná vec. A pokiaľ nemajú ľudí, ktorí sú ochotní, ktorí majú silu, tak sú im zbrane zbytočné. Ale zatiaľ vidíme, že morálka na Ukrajine výraznejšie neabsentuje, čo je veľmi dobrá vec,“ hodnotí Beňuška.
Cieľ Ruska sa nezmenil
ATACMS môže ovplyvniť priebeh ďalších bojov. Otázka je, ako veľmi. Podľa veliteľa ukrajinského bezpilotného práporu v Charkovskej oblasti Jurija Fedorenka sa Rusko pokúsi obsadiť ľavý breh rieky Dneper.
Aj keď je Moskva nútená odtiahnuť svoje útočné lietadlá ďalej od hraníc, pre ľudí na fronte je to úľava v podobe menšieho množstva útokov.
Ukrajinský veliteľ v TV24 pripomína, že hlavný cieľ Ruska sa nezmenil. Nejde mu len o okupáciu, ale o zničenie ukrajinského štátu.
Ešte v júni Vladimír Putin požadoval, aby Kyjev úplne stiahol svoje vojská z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.
Chcel tiež, aby sa Ukrajina vzdala svojich plánov na vstup do NATO a aby boli zrušené západné sankcie voči Rusku. Vladimír Putin podľa ruských médií potvrdil novú ruskú jadrovú doktrínu, podľa ktorej môže jadrové zbrane použiť aj v prípade nejadrového útoku. Medzitým stavia prvé bunkre odolné voči radiácii.
