Účastníci konferencie COP29 v Azerbajdžane v noci na nedeľu (24. 11.) miestneho času po náročných rokovaniach schválili dohodu, ktorá výrazne zvyšuje finančnú pomoc pre najchudobnejšie štáty sveta pri riešení zmeny klímy.
Dohodli sa, že do roku 2035 im bohatšie krajiny každoročne poskytnú aspoň 300 miliárd dolárov. Adresáti tejto pomoci však dohodu kritizovali ako žalostne nedostatočnú. Informovala o tom agentúra DPA.
Nový cieľ má nahradiť predchádzajúci záväzok rozvinutých krajín poskytovať do roku 2020 chudobnejším krajinám 100 miliárd dolárov ročne na financovanie opatrení v oblasti klímy. Tento cieľ bol splnený o dva roky neskôr, v roku 2022, a jeho platnosť sa skončí v budúcom roku.
Stihli sa menej rozvinuté krajiny
Rokovania sa mali pôvodne skončiť už v piatok (22. 11.), avšak pretiahli sa do nadčasov, pretože zástupcovia takmer 200 krajín sa snažili dosiahnuť konsenzus. Rozhovorom pritom ešte pár hodín pred prijatím dohody hrozil kolaps.
Dočasne sa z nich totiž stiahli delegáti najmenej rozvinutých krajín (LDC) a malých ostrovných štátov, ktorí požadovali spravodlivejší návrh.
Agentúra Reuters si všíma, že v dohode nie sú stanovené podrobné kroky, ako budú krajiny postupovať v súlade s minuloročným záväzkom zo samitu COP28, že do konca tohto desaťročia upustia od fosílnych palív a strojnásobia kapacitu obnoviteľných zdrojov energie. Rozhodnutie v tejto veci odložili na ďalšie rokovania v roku 2025.
V nedeľu prijatý dokument obsahuje aj širší cieľ – získať do roku 2035 každoročne 1,3 bilióna dolárov pre chudobnejšie štáty na pomoc v boji proti zmenám klímy. To zahŕňa financovanie zo všetkých verejných a súkromných zdrojov a podľa ekonómov odráža sumu, ktorá je potrebná na riešenie globálneho otepľovania.
India proti dohode o financovaní dôrazne namietala a Azerbajdžan ako hostiteľa obvinila, že odignoroval jej pripomienky. „Navrhovaná suma, ktorá sa má mobilizovať, je priepastne nízka. Je to mizivá suma,“ reagovala indická predstaviteľka Čandní Rainová.
Námietku však vzniesla až po formálnom schválení dohody konsenzom. Kritiku neskôr vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres a ďalšie štáty globálneho juhu.
Nákup a predaj uhlíkových kreditov
Účastníci COP29 sa v sobotu (23. 11.) večer dohodli aj na pravidlách globálneho trhu na nákup a predaj uhlíkových kreditov, ktorý by podľa zástancov mohol mobilizovať ďalšie miliardy dolárov do nových projektov na pomoc v boji proti globálnemu otepľovaniu.
K tejto dohode dospeli takmer desať rokov po začatí medzinárodných rozhovorov. Týka sa toho, ako zabezpečiť dôveryhodnosť systému, aby mohol spoľahlivo viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmenu klímy.
Uhlíkové kredity sa vytvárajú prostredníctvom projektov, ako je výsadba stromov alebo výstavba veterných elektrární v chudobnejších krajinách.
Tie získajú jeden kredit za každú metrickú tonu emisií, ktorú znížia alebo odčerpajú z atmosféry. Ostatné krajiny a spoločnosti si môžu tieto kredity kúpiť, aby pomohli dosiahnuť svoje klimatické ciele.
Konferencii COP29 v Azerbajdžane sme sa venovali aj v relácii Správy :24:
Centralizovaný obchodný systém OSN
Už na začiatku konferencie v Baku dospeli zástupcovia krajín k dohode, ktorá umožní spustenie centralizovaného obchodného systému OSN už na budúci rok. Následne vyjednávači strávili väčšinu zvyšného času snahou doladiť podrobnosti samostatného bilaterálneho systému pre priamy obchod medzi krajinami.
Medzi podrobnosti, na ktorých bolo treba pracovať, patrilo aj to, ako by mal byť štruktúrovaný register na sledovanie kreditov, či otázka, koľko informácií by mali krajiny poskytovať o svojich dohodách.
Bilaterálne obchodovanie sa začalo už v januári, keď Švajčiarsko kúpilo kredity od Thajska. Odvtedy uzavreli dohody o prevode kreditov desiatky ďalších krajín.
Tieto dohody sú však stále obmedzené a dosiahnutie rovnováhy v oblasti jasného súboru pravidiel, ktorý zabezpečí integritu a transparentnosť bez toho, aby sa znížila schopnosť krajín zúčastňovať sa na obchodoch, by malo viesť k nárastu dohôd.
