Premiér SR Robert Fico (Smer-SD) v pondelok (25. 11.) podporil zachovanie práv národnostných menšín v krajine. Urobil tak vo vyhlásení po stretnutí s predstaviteľmi mimoparlamentnej strany Maďarská aliancia, ktorá zastupuje početnú maďarskú menšinu na Slovensku.
Táto strana sa predtým vyslovila proti návrhu upevniť pozíciu slovenčiny ako štátneho jazyka v pripravovanej novele jazykového zákona.
Fico uviedol, že pokojné spolunažívanie Slovákov a Maďarov žijúcich na Slovensku je dôležité pre stabilitu krajiny. „Aj z tohto dôvodu som predstaviteľa Maďarskej aliancie informoval, že mi zvlášť záleží na zachovaní status quo práva príslušníkov národnostných menšín žijúcich na Slovensku,“ povedal slovenský premiér.
Slovenské médiá uviedli, že súčasný predseda Maďarskej aliancie László Gubík má len maďarské občianstvo a v roku 2014 kandidoval do Európskeho parlamentu za stranu Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána.
Podľa Fica politické reprezentácie Slovenska a Maďarska spája napríklad boj proti nelegálnej migrácii a predovšetkým otázka mieru na Ukrajine. Práve Slovensko a Maďarsko patria v Európskej únii medzi kritikov nielen vojenskej pomoci západných krajín Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej invázii z februára 2022, ale obe krajiny rovnako vystupujú proti protiruským sankciám EÚ.
Návrh na upevnenie pozície slovenčiny
Ministerstvo kultúry už skôr uviedlo, že pripravuje návrh na upevnenie pozície slovenčiny ako štátneho jazyka a posilnenie štátneho dohľadu nad jej používaním. Tvrdilo, že chystaná novela príslušného zákona nebude namierená proti príslušníkom národnostných menšín. Tí v niektorých regiónoch Slovenska napríklad môžu používať svoj materinský jazyk v úradnom styku.
Podľa niektorých médií ministerstvo kultúry však plánovalo okrem iného zakázať používanie jazykov národnostných menšín v niektorých oblastiach verejného života, ako napríklad v doprave. Súčasne počítalo s výrazným zvýšením pokút za priestupky proti štátnemu jazyku. Téma bola nedávno súčasťou rokovaní politikov Slovenska a Maďarska.
Práve otázka postavenia maďarskej menšiny na Slovensku v minulosti komplikovala vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou. Bolo to aj za prvej Ficovej vlády z rokov 2006 až 2010. Slovensko vtedy napríklad až na výnimky zrušilo možnosť dvojakého občianstva.
Urobilo tak v obave, aby sa príslušníci maďarskej menšiny hromadne neusilovali o občianstvo susedného Maďarska. Zareagovalo tak na maďarský zákon, ktorým Budapešť zmiernila podmienky udeľovania občianstva krajanom.
V roku 2009 zase vtedajší maďarský prezident László Sólyom zrušil súkromnú cestu na Slovensko po tom, ako Bratislava oznámila, že mu vstup do krajiny odoprie. Sólyom sa plánoval v juhoslovenskom meste Komárno zúčastniť na odhalení sochy zakladateľa uhorského štátu svätého Štefana.
Pri poslednom sčítaní ľudu na Slovensku v roku 2021 maďarskú národnosť ako svoju prvú voľbu označilo 7,75 percenta obyvateľov krajiny.
