Kto odmietne pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi. Musí však ísť o prácu, ktorá zodpovedá schopnostiam a možnostiam človeka. Upozornil na to minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD), ktorý pripravil zmeny v zákone o službách zamestnanosti a tiež o hmotnej núdzi.
Inštitút zamestnanosti však poukazuje na to, že treba určiť, čo je vhodná pracovná ponuka pre ľudí v zložitých životných podmienkach. Problémom môže byť dochádzanie za prácou desiatky kilometrov či nočné zmeny.
Tejto téme sa v Správach venoval redaktor Silvester Roštár. Pozrite si jeho reportáž:
Mesačná výška životného minima pre dospelú osobu je 274 eur. Keď však príjem všetkých členov domácnosti nedosiahne ani toto číslo, človeku vzniká nárok na dávku v hmotnej núdzi. Musí však vykonávať aktivačné práce. Minister práce tvrdí, že mnohí nastavený systém zneužívajú.
„Všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi, vrátane spoluposudzovaných osôb, máme približne 126-tisíc. Zistili sme, že ešte takmer 50-tisíc z nich vieme umiestniť na pracovný trh,“ vyhlásil minister Tomáš.
Vyše 60 percent poberateľov dávky v hmotnej núdzi sú jednotlivci bez detí. Človek by tak mohol prísť o 85 eur. Taká je dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca.
„Ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi alebo sa mu bude táto dávka krátiť,“ priblížil minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čo je vhodné pracovné miesto
Expert na zamestnanosť vidí problém v tom, že nie je definované, čo znamená „vhodné pracovné miesto“, ktoré by poberateľ dávky nemal odmietnuť.
„Môžeme niekoho z okolia Trebišova nútiť chodiť na týždňovky do Trnavy, do Bratislavy, keď vieme, aké majú negatívne vplyvy týždňovky na rodinný život? Môžeme niekoho nútiť chodiť na nočné zmeny, keď vieme, že má doma deti?“ pýta sa Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
Prekážky vidí aj v tom, že ľudia v hmotnej núdzi si neudržia zamestnanie alebo sa doň obávajú nastúpiť pre exekúcie či napríklad preto, že sa musia starať o rodinných príslušníkov. Po cielene nastavených opatreniach volá aj sociologička.
„Objektívnou nemožnosťou rodiča prijať pracovnú ponuku budú potrestané deti. A zníži sa aj tak veľmi nízka možnosť zabezpečiť si základné potreby,“ varuje Zuzana Kusá.
Osobám, ktoré nemôžu pracovať či už z rôznych rodinných alebo zdravotných dôvodov na dávku v hmotnej núdzi nesiahnu.
„Na tieto situácie zákon pamätá. Úrad práce rozhoduje o tom, či tá ponuka je adekvátna,“ ubezpečuje minister Tomáš.
Zákon cieli na marginalizované komunity
Novela zákona má dostať do zamestnania najmä ľudí z marginalizovaných komunít. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity to nevníma ako diskrimináciu.
„Má to veľa pozitív aj pre našu komunitu. Ja to vidím pozitívne. A určite aj Rómovia chcú sami robiť,“ hovorí Alexander Daško.
Návrh zákona je aktuálne v pripomienkovom konaní. Ak ho schvália, platiť začne od júla budúceho roka.
