Spojenci zo Severoatlantickej aliancie musia podľa šéfa NATO Marka Rutteho poskytnúť Ukrajine takú podporu, aby sa krajine podarilo zmeniť trajektóriu súčasného konfliktu s Ruskom. Rutte to vyhlásil po skončení dvojdňového rokovania ministrov zahraničia NATO v Bruseli.
Nová misia NATO pre Ukrajinu nazvaná NSATU (NATO Security Assistance and Training for Ukraine), ktorá má sídlo na americkej vojenskej základni v nemeckom Wiesbadene a bude sa zaoberať koordináciou pomocou pre Kyjev, začne plne fungovať ku koncu roka, potvrdil generálny tajomník aliancie.
„Ruská nelegálna vojna proti Ukrajine ohrozuje nás všetkých. Musíme stáť pri sebe, aby sme zabezpečili bezpečnosť pre našich obyvateľov, „vyhlásil nový šéf Severoatlantickej aliancie, ktorý v októbri vo funkcii nahradil Jensa Stoltenberga. Ukrajina, ktorá sa už viac ako 1 000 dní bráni ruskej ozbrojenej agresii, čelí okrem ťažkých bojov na frontovej línii aj opakovaným útokom na civilnú infraštruktúru, predovšetkým energetickú.
Spojenci musia Ukrajine vojensky pomôcť natoľko, aby krajina „raz a navždy zmenila trajektóriu“ vojny,“ povedal Rutte. Kritizoval tiež aktivity Iránu, Číny a Severnej Kórey. Tie Rusku vojensky pomáhajú vo vedení vojny proti Ukrajine.
NATO a podpore Ukrajiny sa v Správach venovala redaktorka STVR Karolína Kučerová:
„Rusko poskytuje podporu severokórejskému jadrovému a raketovému programu výmenou za zbrane a vojakov potrebných vo vojne proti Ukrajine,“ upozornil šéf NATO. Podľa neho tento vývoj môže destabilizovať Kórejský polostrov a ohroziť aj Spojené štáty.
Zvýšenie výdavkov
Medzi spojencami z NATO sa v posledných mesiacoch vedú diskusie aj o zvýšení výdavkov na obranu. Členské štáty sa v roku 2014 dohodli, že armádne výdavky zvýšia na najmenej dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP).
Z 32 aliančných štátov podmienku podľa teraz už bývalého generálneho tajomníka NATO Stoltenberga tento rok splní najmenej 23 krajín. Šéf Vojenského výboru NATO Rob Bauer nedávno vyhlásil, že štáty Severoatlantickej aliancie budú musieť na obranu vydávať ešte viac. Suma by sa podľa neho mohla blížiť skôr k trom percentám.
O navýšení v stredu (4. 12.) hovoril aj generálny tajomník Rutte. „Ak chcete udržať odstrašenie na súčasnej úrovni, je úplne jasné, že dve percentá HDP na vojenské výdavky nestačia,“ vyhlásil súčasný šéf NATO.
Diskusie o zvýšení výdavkov by sa mali viesť vo viacerých nasledujúcich mesiacoch. Podľa informácií ČTK by mohli vyvrcholiť na konci júna na summite NATO v Haagu. Práve tam by mohol byť stanovený nový cieľ, pravdepodobne v hodnote 2,5 percenta HDP.
Malé obranné výdavky členov NATO dlhodobo kritizuje aj novozvolený americký prezident Donald Trump, ktorý nastúpi do funkcie 20. januára.
Tento rok vo februári v čase predvolebnej kampane napríklad vyhlásil, že ak krajiny NATO nebudú dávať dosť peňazí na obranu a napadne ich Rusko, USA im pod jeho vedením na pomoc neprídu. Práve Trump by sa mal samitu v Haagu tiež zúčastniť.