Vyhlásenie stanného práva prezidentom Južnej Kórey Jun Sok-jolom väčšinu ľudí prekvapil, tvrdí bezpečnostná analytička žijúca v Singapure Barbara Kelemen. Upozornila však, že nejde o jedinečnú situáciu. Hlavy štátu sa totiž pred dekádami uchýlili k podobným krokom. Krajina však odvtedy napredovala.
„Za posledných 20-25 rokov, čo sa týka juhokórejských inštitúcií, ale taktiež verejného politického nažívania, sa to veľmi silno posunulo k demokracii,“ podotkla bezpečnostná analytička pre redaktorku STVR Elenu Seeber.
Kelemen pripomenula, že Junova vláda dlhodobo strácala podporu a začala sa prejavovať istá politická nestabilita.
Zatiaľ nič nenasvedčuje, že by za kontroverzným krokom juhokórejského prezidenta stál špecifický dôvod. „Nič tomu nenasvedčovalo. Nemyslím si, že tam bolo niečo vnútri politiky, čo by ho k tomu viedlo, zatiaľ sa to zdá byť politický krok,“ povedala Kelemen.
Kontroverzný krok Jun Sok-jola
Prezident Južnej Kórey vyhlásil stanné právo v utorok (3. 12.) v nečakanom televíznom prejave. Označil to za nevyhnutný krok na ochranu krajiny pred silami Severnej Kórey.
Demokratická strana, ktorá ovláda parlament, podľa neho prechováva voči režimu Kim Čong-una sympatie.
Svetové médiá aj veľmoci to označili za nečakané opatrenie. V krajine po vyhlásení stanného práva nastal chaos. V parlamente došlo k stretom medzi poslancami a vojakmi. Pred ním zase medzi protestujúcimi a políciou.
Jun Sok-jol sa stal prezidentom Južnej Kórey v roku 2022. Odvtedy jeho popularita značne klesla.
