Nárast cien plynu zrejme ešte zvýši problémy európskeho priemyslu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Európsky priemysel, ktorý zápasí s problémami, sa pripravuje na nový cenový šok v nadchádzajúcich zimných mesiacoch.
Dôvodom je kombinácia viacerých faktorov. Patrí medzi ne chladné počasie, čo spôsobuje rýchle čerpanie zo zásobníkov. Vplýva však aj vysoký dopyt v Ázii po skvapalnenom zemnom plyne (LNG), ktorý zvyšuje jeho ceny, či potenciálne zníženie dodávok z Ruska.
Od energetickej krízy v roku 2022, keď ceny plynu dosiahli maximum takmer 350 eur za megawatthodinu (MWh), desiatky firiem v celej Európe zatvorili závody, obmedzili činnosť a skresali počet zamestnancov. Vysoké ceny plynu totiž znížili ich konkurencieschopnosť.
Dopyt a výrobná aktivita mnohých z nich zostávajú nízke, čo má negatívny vplyv na ekonomický rast Európy.
Dopyt po plyne v EÚ sa v porovnaní s päť ročným priemerom spred pandémie znížil o 17 percent. Ceny plynu sú však na najvyššie za viac ako 1 rok a analytici počítajú s pokračovaním ich rastu.
„Obávam sa, že si prestávame dávať pozor, pretože ceny energií sú teraz nižšie ako v roku 2022,“ uviedol v októbri pre Reuters šéf výrobcu hnojív Yara, ktorý je kótovaný na burze v Osle, Svein Tore Holsether. „Nesmieme zabúdať, že stále máme oveľa vyššie ceny v porovnaní s inými kľúčovými regiónmi, ako sú USA, Blízky východ a Rusko.“
Nervozita podporuje rast cien
Nervozita z toho, že na konci tohto roka vyprší dohoda o tranzite plynu do Európy cez Ukrajinu, podporuje dopyt po plyne a tým aj jeho ceny.
Na budúci rok by veľkoobchodné ceny plynu v EÚ mohli stúpnuť až na 70 eur/MWh zo súčasných takmer 50 eur/MWh. Prognózuje to šéf analytikov v oblasti komodít a derivátov Bank of America Francisco Blanch. Na porovnanie, počas piatich rokov pred pandémiou priemerné ceny plynu v EÚ dosiahli okolo 17,58 eura/MWh.
Podľa údajov Gas Infrastructure Europe (GIE) sú aktuálne plynové zásobníky v celej EÚ naplnené na 85 percent. Ide o približne o 10 percentuálnych bodov menej ako pred rokom. To je dôvodom na obavy týkajúce sa tejto zimy, uviedla analytička Commerzbank Barbara Lambrechtová.
Pre chladné počasie totiž zásoby klesajú rýchlejšie ako počas uplynulých dvoch relatívne miernych zím. V snahe zabezpečiť dodávky Európska komisia (EK) minulý týždeň zvýšila cieľ týkajúci sa naplnenosti zásobníkov. To môže prispieť k tlaku na rast cien.
Z údajov spoločnosti Bernstein vyplýva, že za posledné štyri roky v Európe zatvorili desiatky závodov a zaniklo takmer 1 milión pracovných miest vo výrobe.
Bývalý šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi v správe o konkurencieschopnosti Európy v septembri uviedol, že strata relatívne lacného ruského plynu po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022 spôsobila ekonomike „obrovské náklady“ a že fosílne palivá budeme potrebovať minimálne do konca desaťročia.
„Aj keď ceny energií od svojich maxím výrazne klesli, firmy v EÚ stále musia zvládnuť ceny elektriny, ktoré sú 2- až 3-krát vyššie ako v Spojených štátoch. Ceny zemného plynu sú 4- až 5-krát vyššie,“ uvádza sa v správe. Aktuálne sú ceny plynu v EÚ takmer päťkrát vyššie ako v USA.
„Brzda“ priemyslu
Z prieskumu zväzu nemeckých obchodných komôr (DIHK) v auguste vyplynulo, že vysoké ceny energií a nedostatok spoľahlivých dodávok energií brzdia priemyselnú výrobu. Niektoré nemecké firmy to núti uvažovať o presune výroby do zahraničia.
Podľa spolkového zväzu nemeckého priemyslu BDI vysoké ceny energií sú medzi faktormi, ktoré ohrozujú konkurencieschopnosť najväčšej európskej ekonomiky.
„Riziko deindustrializácie v dôsledku tichej migrácie a odchodu najmä mnohých malých a stredných firiem sa neustále zvyšuje,“ uviedol v septembri šéf BDI Siegfried Russwurm, ktorý je zároveň členom predstavenstva nemeckého priemyselného konglomerátu Thyssenkrupp.
Vo Francúzsku sa očakáva, že priemysel bude v dôsledku vysokých cien energií túto zimu využívať len okolo 70 až 80 percent kapacít. Týka sa to pritom najmä chemického sektora. Pre Reuters to povedal šéf francúzskeho priemyselného združenia Uniden Nicolas de Warren.
