Rakúsko na štvrtkovom (12. 12.) stretnutí únijných ministrov vnútra už nebude blokovať plné členstvo Bulharska a Rumunska v schengenskom priestore voľného pohybu osôb. Potvrdilo to v pondelok (9. 12.) na otázku agentúry APA ministerstvo vnútra vo Viedni.
Rakúske veto doteraz plné rozšírenie zóny bez vnútorných hraničných kontrol znemožňovalo.
Obe balkánske krajiny síce do schengenského priestoru vstúpili na konci marca, ale kontroly tým skončili len na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach s ostatnými členskými krajinami. Pozemné kontroly zatiaľ zostávajú.
„Nebudeme sa stavať proti,“ odpovedalo rakúske ministerstvo vnútra na otázku tlačovej agentúry. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner potvrdil, že sa Rumunsku a Bulharsku teraz otvorí aj „pozemný schengen“.
Rozhodnutie Viedne znamená, že Karner vo štvrtok na zasadnutí únijných ministrov vnútra v Bruseli bude hlasovať za plné členstvo Bulharska a Rumunska v schengenskej zóne. Členské štáty EÚ tak formálne potvrdia plné prijatie Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru od 1. januára budúceho roka.
Terajšie maďarské predsedníctvo v Rade EÚ už na konci novembra informovalo, že zástupcovia členských štátov EÚ sa zhodli na plnom prijatí Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru od začiatku roka 2025. Rakúsko však zmenu svojho postoja potvrdilo až v pondelok.
Potrebný súhlas všetkých krajín EÚ
Prijatie nových krajín do schengenského priestoru si vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov Európskej únie. Bulharsko a Rumunsko splnili kritériá na vstup do priestoru voľného pohybu už v roku 2011, niektoré štáty však z rôznych dôvodov prístup týchto dvoch krajín blokovali – v roku 2011 Holandsko s Fínskom.
Neskôr sa proti prijatiu oboch balkánskych krajín stavalo Nemecko, ale predovšetkým Rakúsko, ktoré zablokovalo plný vstup Bulharska a Rumunska na konci roka 2022. Neskôr Viedeň súhlasila aspoň s obmedzeným členstvom oboch krajín. Dlhodobo sa pritom obávala prílevu žiadateľov o azyl.
