Sedem Slovákov za volantmi terénnych vozidiel prerobených na sanitky a takmer dvetisíc kilometrov ukrajinských ciest. Vďaka finančnej zbierke českej verejnosti sa podarilo vyzbierať 200-tisíc eur.
Reportéri pomáhali odovzdať bojujúcim ukrajinským jednotkám teplé oblečenie, stravu a technickú pomoc priamo k frontovej línii. Vydajte sa spolu s nami na cestu plnú nástrah a napätia. Cestu dobrovoľníkov pre reláciu STVR Reportéri zdokumentoval redaktor Juraj Mravec.
Presúvame sa z Užhorodu do Kyjeva, kde nás čakajú ďalšie sanitky, ktoré vezieme ďalej na východ.
Vďaka výzve na finančnú zbierku zo strany slovenských a českých filmárov a fotografov sa podarilo získať 200-tisíc eur. Sumu premenili organizátori na 12 sanitne upravených terénnych vozidiel, stravu a medicínsky materiál pre potreby obrancov v ukrajinských mestách Sumy, Krematorsk, Konstantinovka a Pokrovsk. Snehuliak za oknom mal byť náš talizman.
“Najdôležitejšie je v zdraví dôjsť a odovzdať pomoc, ktorú vezieme, aby poslúžila svojmu účelu,“ hovorí dobrovoľník Tomáš Chreno.
Posádky v autách tvorí sedem Slovákov a jeden ukrajinský manažér, ktorý nás vedie.
Smrť sa priblížila v meste Sumy
Smrť sa priblížila. V meste Sumy protivzdušná obrana zostreľuje každú chvíľu z neba nepriateľské drony. Iba dva dni pred naším príchodom zasiahla ruská raketa Iskander niekoľkoposchodový obytný dom. Do tej chvíle tam žili ľudia. V meste Sumy odovzdávame prvé autá a radíme sa, ako má jazdiť kolóna v krízových situáciách.
“Nikde nie sme bezpečnejší ako v idúcom aute. Zasiahnuť pohyblivý cieľ je to najťažšie, čiže žiadna panika. Keď to začne búchať okolo, nikde nie sme bezpečnejšie, ako v kolóne, ktorá ide,“ zhodnotil dobrovoľník Juraj Mravec ml.
Prechádzame sídliskom Severna Saltivka v Charkove. Je to sídlisko na okraji Charkova a veľmi veľké. Je to niekoľko Petržaliek dokopy. Od začiatku vojny je veľmi častým terčom ruských útokov, takže dá sa tu vidieť na tých oknách chýbajú okenné vitráže. Väčšinou tu žijú chudobnejší ľudia a veľa dôchodcov.
Vojak a logistik Viktor nám vysvetlil, čo je to prístroj REB a ako pomáha. “Je to prístroj rádioelektrického boja. Vysiela frekvencie, na ktorých lietajú FPV drony nepriateľa. Tvorí prekážky, cez ktoré drony nepreletia a zrútia sa dole. Keď máme taký prístroj, takú stanicu na streche automobilu, sme chránení,“ prezradil.
Ďalší materiál a autá odovzdávame neďaleko Charkova. Maxim, starší technik roty, starajúci sa o bezporuchovú prevádzku áut, je ochotný vtiahnuť nás do svojho vojenského sveta. Situáciu opísal ako zložitú a uviedol, že urobia všetko pre to, aby Pokrovsk nebol druhým Bachmutom.
V Iziume sme stretli slovenské dobrovoľníčky
Ďalej vyrážame smerom na Izium. V meste, ktoré bolo oslobodené počas septembrovej ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022, sa náš konvoj stretol s dobrovoľníčkami zo Slovenska, ktoré priviezli ďalšie sanitky pre ukrajinské vojačky.
V týchto výjavoch charity a solidarity má predovšetkým prsty fotograf Vlado Šimíček. Pri Bachmute videl rozstrieľanú sanitku a prišlo mu to ľúto. Začal tak s fotografmi a filmármi biť na poplach. Ním iniciované zbierky nabrali také fofry, že na Ukrajinu už odviezol desiatky sanitiek.
“Určite som rád, keď môžeme meniť vnímanie Ukrajincov a ich pohľad na Slovensko. Aj vďaka tomuto chápu, že nie celé Slovensko je proruské a že na Slovensku žije kopec ľudí, ktorí Ukrajine fandia a snažia sa jej pomôcť,“ priznal fotograf a organizátor zbierok Vladimír Šimíček.
“Pomoc je teraz potrebná, pretože nastupuje zima, je chladno, treba si obliekať teplé veci,“ opísal našu pomoc ukrajinský vojak Alexander.
Najcitlivejší je posledný úsek
Posledný úsek cesty je najcitlivejší. Od Konstatinivky je asi 15 minút cesty Časiv Jar, kde prebiehajú aktívne boje. Tam Rusi tlačia, šanca, že môže byť nejaký náhodný obstrel je vyššia.
Bertold Brecht v jednej svojej hre použil dialóg dvoch mužov. Jeden vraví “šťastná je krajina, ktorá má svojich hrdinov.“ A druhý mu odpovedá “nie, šťastná je krajina, ktorá nepotrebuje hrdinov.“
“Popravde, my máme na Ukrajine veľa hrdinov. Chlapcov, ktorí vyťahovali svojich kamarátov z horiacich tankov, zachraňovali ich z obkľúčenia. Je ich veľmi veľa, žiaľ moja krajina a jej vedenie si ich necenia,“ zhodnotil ukrajinský vojak Vlad.
Tisíce kilometrov a na ich konci vďaka. Dojatie z pomoci, z podanej ruky. Vzájomný súcit vyvolaný blízkosťou každodennej katastrofy.
Vy nám ďakujete za niečo, a to má byť úplne naopak. My ďakujeme vám a nie vy nám. My vám iba pomáhame a to je najmenej, čo môžeme urobiť. Berieme to ako zážitok, ale tam sa to celé odohráva,“ prihovoril sa dobrovoľník Michal Králik.
