Ľudský bitúnok. Tak miestni nazývajú najznámejšiu väznicu pod správou bývalej sýrskej vlády. Ľudí tam popravovali, mučili, nechali hladovať. Po páde režimu Bašára Asada jej priestory opustili tisíce väznených.
Väznica Sednaja sa nachádza neďaleko Damasku. Otvorili ju v roku 1986. Spolu s ďalšími najmenej 27 väznicami tvorila sieť zadržiavacích centier sýrskej vlády. Neslávne známa budova s kapacitou do 20-tisíc väzňov patrila medzi najbrutálnejšie miesta Asadovho režimu.
„Život vo väznici bolo jedno veľké utrpenie. Mali sme povolené len tri veci: jesť, spať a chodiť do kúpeľne. Snažili sa vás zbaviť akýmkoľvek spôsobom a hľadali si cesty, ako to urobiť. Bránili tomu, aby sa k nám dostali lieky. Mali sme ich, len ak sa nám ich podarilo prepašovať. Mal som tuberkulózu,“ priblížil bývalý väzeň Firas al-Halabi.
Väznicu po zvrhnutí autoritárskeho režimu obsadili povstalci, ktorí oslobodili zhruba 3 a pol tisíca väzňov. Bolo medzi nimi aj mnoho žien a detí.
Viacero prepustených bolo zmätených, značne podvyživených so stopami po mučení. Väčšina z nich bola odsúdená bez spravodlivého súdneho procesu. Išlo prevažne o odporcov režimu Bašára Asada.
„Nikdy sme si nemysleli, že sa dočkáme tohto okamihu. Mysleli sme si, že nás budú zabíjať jedného po druhom. Každý deň povolávali väzňov na popravu. Vyvolávalo sa sto, dvesto, tristo mien,“ dodal Firas al-Halabi.
Oslobodeniu sýrskej väznice Sednaja sa v Správach venoval redaktor Lukáš Bahník:
Pátrali záchranné tímy aj príbuzní väzňov
Sýrska mimovládna organizácia Biele prilby nasadila do pátrania záchranné tímy. Panovalo podozrenie, že v podzemných častiach väznice môžu byť ďalší zadržiavaní ľudia. To sa nepotvrdilo a záchranári pátranie ukončili. Do akcií sa zapojili aj príbuzní väzňov.
„Desaťtisíce Sýrčanov prišli do rozľahlého komplexu väznice Sednaja. Hľadajú tam správy alebo akékoľvek stopy po svojich blízkych, ktorých roky zadržiavali v tomto väzení,“ uviedla investigatívna novinárka Sarah el Deebová.
„Asadove gangy zámerne zničili väčšinu dokumentácie. Zapálili a znefunkčnili dostupné zariadenia a odstránili kamery, aby zabránili odhaleniu svojich masakrov,“ povedal príbuzný jedného z väzňov Radwan Eid.
Podľa odhadov ľudskoprávnych skupín od vzniku väznice zomrelo na následky popráv, mučenia, hladu či odopierania zdravotnej starostlivosti vyše 30-tisíc väzňov.
