Gruzínski zákonodarcovia v sobotu (14. 12.) zvolili za nového prezidenta kandidáta vládnej strany Gruzínsky sen, bývalého futbalistu a kritika Západu Michaila Kavelašviliho. Informovali o tom agentúry.
Hlavu štátu podľa ústavných zmien prvýkrát nevyberali voliči, ale zbor 300 voliteľov, v ktorom sú popri poslancoch tiež zástupcovia regionálnych samospráv.
Gruzínsko posledné viac ako dva týždne zmietajú protivládne protesty, ktoré bezpečnostné zložky potláčajú silou a ktoré pred parlamentom pokračovali tiež od sobotného rána.
Päťdesiattriročný Kavelašvili bol jediným kandidátom v hlasovaní, ktoré však gruzínska opozícia bojkotovala.
Podľa agentúry Reuters za Kavelašviliho hlasovalo 224 zo 225 prítomných voliteľov z radov poslancov a zástupcov regionálnych samospráv. Všetky opozičné strany pritom parlament od októbrových volieb bojkotujú.
Zmena priamej voľby
Kavelašviliho do funkcie prezidenta, ktorá je predovšetkým reprezentatívna, nominoval zakladateľ Gruzínskeho sna miliardár Bidzina Ivanišvili. Toho považujú za najmocnejšieho muža Gruzínska.
Prozápadná prezidentka Salome Zurabišviliová označuje terajšiu nepriamu voľbu prezidenta za nelegitímnu, keďže neuznáva regulérnosť októbrových parlamentných volieb. Už skôr uviedla, že neodstúpi, kým nebudú nové parlamentné voľby.
„Žiadna inaugurácia nebude a môj mandát pokračuje,“ vyhlásila už 30. novembra prezidentka, ktorej má skončiť funkčné obdobie koncom roka. Kavelašviliho inaugurácia je podľa Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda naplánovaná na 29. decembra.
Po októbrových parlamentných voľbách, ktorých výsledky opozícia aj prezidentka považujú za sfalšované, má Gruzínsky sen v zákonodarnom zbore väčšinu a vplyv má aj v regiónoch, takže sa zvolenie Kavelašviliho očakávalo.
Kolégium voliteľov zložené z poslancov a regionálnych zástupcov vyberalo prezidenta na základe ústavnej zmeny presadenej Gruzínskym snom v roku 2017.
Doterajšiu prozápadnú hlavu štátu Zurabišviliovú naopak zvolili do čela krajiny Gruzínci v priamej voľbe v roku 2018 ako nezávislú kandidátku, ktorá mala podporu Gruzínskeho sna. Odvtedy sa však s touto stranou, ktorá podľa kritikov uplatňuje autoritársku politiku a inšpiruje sa Ruskom, rozišla.
Gruzínci, ktorí začali s demonštráciami po parlamentných voľbách, teraz v protestoch pokračujú tiež po tom, ako sa vláda rozhodla pozastaviť do roku 2028 prístupové rokovania s Európskou úniou.
