Zrušiť euro, nahradiť Európsku úniu novým zväzkom štátov či výrazne sprísniť migračnú politiku – to požaduje Alternatíva pre Nemecko (AfD) v programe, ktorý schválila cez víkend na predvolebnom zjazde.
Oproti pôvodnému návrhu sa do programu dostal tiež výraz remigrácie, ktorý sa používa v súvislosti s požiadavkou na masové deportácie ľudí s prisťahovaleckým pôvodom. Je v ňom tiež zmienka o tom, že rodinu tvorí muž, žena a deti. Podľa komentárov nemeckých médií sa AfD na víkendovom zjazde opäť radikalizovala.
Predčasné parlamentné voľby sa v Nemecku uskutočnia o šesť týždňov, v nedeľu 23. februára. AfD sa po nich podľa prieskumov stane druhou najsilnejšou stranou v Spolkovom sneme.
Dvojdňový predvolebný zjazd v saskom meste Riesa potvrdil, že kandidátkou AfD na kancelárku je spolupredsedníčka strany Alice Weidelová. Stretnutie sprevádzali protesty tisícov odporcov strany, ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú.
Kvôli podozreniu z pravicovo extrémistických aktivít je tiež v hľadáčiku spolkovej civilnej kontrarozviedky. V troch spolkových krajinách – Sasku, Durínsku a Sasku-Anhaltsku – ju miestne tajné služby vedú ako preukázateľne krajne pravicovú. V ďalších šiestich krajinách je z krajne pravicových aktivít podozrivá.
Predvolebný zjazd AfD sa venoval tiež programu. Šesť stoviek delegátov nakoniec schválilo okrem iného to, že strana sa bude usilovať o znovuzavedenie brannej povinnosti. Povinná vojenská služba bola v Nemecku zrušená už v roku 2011.
Nový zväzok štátov
AfD by sa tiež chcela zbaviť eura a nahradiť Európsku úniu voľnejším zväzkom štátov. Priama zmienka o tom, že Nemecko by malo vystúpiť z EÚ, teda zmienka o takzvanom Dexite, v programe nakoniec nie je. Je v ňom ale výzva, aby Nemecko odstúpilo od parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
Oproti pôvodnému plánu straníckeho vedenia sa do programu na základe pozmeňujúceho návrhu dostal kontroverzný výraz remigrácie, ktorý sa užíva v krajne pravicových kruhoch pre označenie požiadavky na masové deportácie migrantov a ľudí, ktorí nie sú považovaní za etnických Nemcov.
Podľa AfD ide o termín požadujúci „dôsledné deportácie ľudí, ktorí nemajú právo na pobyt, návrat utečencov, napríklad Sýrčanov, keď odpadne dôvod, prečo ušli, a tiež deportácie páchateľov trestných činov“. Vo všeobecnosti program AfD požaduje výrazné sprísnenie migračnej politiky Nemecka.
Utečenci by mali byť podľa predstáv AfD zadržiavaní na hraniciach vo väzenských centrách a o ich žiadostiach o azyl by sa malo rozhodovať v zahraničí. V programe sa hovorí aj o „rozsiahlej deportačnej ofenzíve“.
Definícia rodiny
Zjazd tiež vtelil do programu definíciu rodiny, ktorú tvorí podľa AfD „otec, matka a deti“. Pôvodný návrh pritom počítal len s formuláciou „Rodina je základný stavebný kameň našej spoločnosti“. Nemecké médiá v tejto súvislosti upozorňujú na to, že napríklad práve volebná líderka AfD Weidelová žije v registrovanom partnerstve so ženou pôvodom zo Srí Lanky a vychováva s ňou vo Švajčiarsku dve deti.
V prípade potratov AfD nakoniec nežiada sprísnenie súčasných zákonov. Počas rozhovoru s lekárom, ktorý je už teraz súčasťou procesu umelého prerušenia tehotenstva, by však mala žena podľa programu povinne vidieť obrázok plodu na ultrazvuku.
Debata sa na zjazde viedla tiež o vojne na Ukrajine, ktorú pred takmer tromi rokmi napadlo Rusko. Návrh časti delegátov, aby v programe bola zmienená jasne kritika Ruska za napadnutie Ukrajiny, neprešiel. Schválená bola naopak kritika súčasných protiruských sankcií EÚ.
Vedenie strany na zjazde dosiahlo tiež úspech, keď sa mu podarilo zrušiť doterajšiu mládežnícku organizáciu Mladá alternatíva (JA), ktorá fungovala značne nezávisle a vyvolávala početné kontroverzie. Jej nástupca bude výrazne závislejší od straníckeho vedenia.
Podľa v sobotu (11. 1.) zverejneného prieskumu verejnej mienky agentúry INSA by mohla AfD v nadchádzajúcich voľbách získať 22 percent hlasov. Stala by sa tak druhou najsilnejšou stranou v Spolkovom sneme. Strana si tak v posledných dňoch polepšila, v uplynulých týždňoch sa stabilne pohybovala okolo 19 percent.
Voľby by vyhrala s 30 percentami opozičná konzervatívna únia CDU/CSU s 30 percentami. Jej volebný líder Friedrich Merz cez víkend znovu vylúčil, že by CDU/CSU mohla po voľbách s AfD spolupracovať.
