Štátny archív Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) zverejnil v pondelok (26. 4.) tajné dokumenty o nehode v černobyľskej elektrárni. Medzi zverejnenými dokumentmi je aj vôbec prvá správa riaditeľa jadrovej elektrárne Viktora Briuchanova o výbuchu v reaktore štvrtej energetickej jednotky, prepis rozhovorov operátorov elektrárne v čase havárie, ako aj správy o evakuácii takmer 45 000 obyvateľov mesta Pripjať a priľahlých oblastí.
Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že k vážnym incidentom v černobyľskej elektrárni došlo aj pred 26. aprílom 1986: napr. v roku 1982 zaznamenali únik rádioaktívnych látok na prvej energetickej jednotke.
Správa Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB) vtedy zároveň uviedla, že „boli prijaté opatrenia, aby sa zabránilo panike a provokatívnym fámam“. V roku 1984 zasa nastali mimoriadne situácie na treťom a štvrtom energetickom bloku.
Smernica utajila detaily havárie
V archívnych materiáloch sa tiež uvádza, že v roku 1983 dostalo vedenie Sovietskeho zväzu informáciu, že černobyľská jadrová elektráreň je jednou z najnebezpečnejších jadrových elektrární v ZSSR. Pozornosť Moskvy sa vtedy upriamila na fakt, že v prípade nehody môže byť rádioaktivita „60-krát vyššia ako pri výbuchu atómových bômb v Hirošime a Nagasaki“.
Podľa archívov SBU sa 8. júla 1986 objavila smernica, na ktorej základe utajili všetky podrobnosti o černobyľskej havárii: jej príčiny, mieru a charakter materiálnych škôd, zloženie zmesi, ktorá sa dostala do ovzdušia počas výbuchu, radiačná situácia, rozsah likvidačných prác, štatistika chorobnosti a iné.
KGB zmenila vzorky
V správe agentúry Ukrinform sa uvádza, že tajná služba tiež informovala, že v októbri 1987 sa francúzsky novinár pokúsil vyviezť za hranice vzorky pôdy a vody z mesta Pripjať. V utajenej správe však KGB informovala o úspechu svojej operácie, keď Francúzom odobrané vzorky vymenili za „rádioaktívne čisté“.
K nehode v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, došlo 26. apríla 1986. Explózia štvrtého bloku černobyľskej elektrárne vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energetiky.