Európska únia rozšíri sankčný zoznam osôb spojených s kontroverzným tureckým prieskumom ťažby vo východnom Stredomorí. Na kroku, pred ktorým Ankara európsky blok varovala, sa po dlhých výmenách názorov zhodli prezidenti a premiéri členských krajín Únie na samite, ktorý sa 10. – 11. decembra koná v Bruseli.
Politickí lídri členských krajín zdôraznili, že si želajú priateľské vzťahy so strategickým partnerom, avšak Turecko podľa nich pokračuje v „jednostranných provokáciách“. Rozhodnúť o ďalšom smerovaní obchodných a hospodárskych vzťahov má EÚ v marci.
Únia sankčný rámec zaviedla vlani a doteraz naň zaradila dvoch popredných pracovníkov tureckej štátnej ropnej spoločnosti. O pridanie ďalších ľudí alebo subjektov rozhodnú členské štáty v najbližších týždňoch.
Grécky a cyperský tlak…
Na posilnenie sankcií tlačili už niekoľko mesiacov najmä Grécko a Cyprus, podľa ktorých turecký prieskum porušuje medzinárodné právo a ich námorné ekonomické zóny. Turecko to dlhodobo odmieta.
„Turecko sa, bohužiaľ, angažuje v jednostranných akciách a provokáciách a vyostrilo svoju rétoriku voči EÚ, členským štátom a európskym lídrom,“ uvádza sa v prijatých záveroch. Európski politici vyzvali Ankaru, aby trvalo zmiernila napätie v oblasti blízko cyperského a gréckeho pobrežia, kam striedavo vysiela a sťahuje späť svoju prieskumnú loď Oruc Reis.
Cieľom je podľa lídrov začať rozhovory medzi Aténami a Ankarou, ktoré by situáciu trvalo vyriešili.
… ale aj zmierlivejší postoj
Kým Grécko a Cyprus za podpory Francúzska či Rakúska požadovali čo najtvrdší postup voči Turecku, ďalšie krajiny ako Nemecko či niektoré juhoeurópske štáty podporovali diplomatickejší variant. Vzhľadom na členstvo v NATO a dohode o migrácii považujú vzťahy s Tureckom za veľmi citlivé a nechcú ďalej zvyšovať napätie.
Lídri EÚ preto Ankaru uistili, že aj naďalej trvá ponuka na posilňovanie obchodných vzťahov, ak Turecko zmení svoj prístup vo východnom Stredomorí.
