Priehradná nádrž v juhozápadnom Srbsku sa po vzostupe hladiny rieky naplnila odpadkami tak, že nie je vidieť vodnú hladinu. Podľa televízie N1 už nejde o katastrofu, ale o „ekologickú genocídu“.
Rieka Lim po výdatných dažďoch spláchla všetko, čo do nej ľudia nahádzali od Plavu v Čiernej Hore až do Potpečskej priehrady pri srbskom meste Priboj. Miestni teraz označujú nádrž za plávajúcu skládku.
Experti odhadujú, že sa pri hrádzi nahromadilo 40 000 metrov kubických odpadkov, ktoré už ohrozujú aj prevádzku vodnej elektrárne. Zhruba polovica odpadu zvyčajne klesá ku dnu a je veľmi zložité ju odviezť.
Desiatky skládok
Najväčším znečisťovateľom je podľa miestnych skládka pri meste Prijepolje, ktorá sa nachádza priamo na brehu Limy. „U ľudí ten pohľad na horu odpadkov budil odpor, tak ju pod tlakom verejnosti zavreli. Nebola ale sanovaná, a tak Lim ďalej splachuje odpadky z tejto skládky, zvlášť keď má vyššiu hladinu,“ hovorí ekologický aktivista Saša Bijelić. Podľa neho úrady navyše neboli schopné nájsť za zrušenú skládku adekvátnu náhradu a mnoho odpadu z ďalších nevhodne umiestnených skládok tak opäť končí v rieke.
Podľa srbského vydania stanice BBC sa na brehoch Limy nachádza zhruba 70 divokých či nezabezpečených skládok. Prax nevhodného skladovania odpadkov či ich vyhadzovanie priamo do rieky je hojne rozšírená aj v susednej Čiernej Hore, ktorá sa pritom už v roku 1991 vyhlásila za „ekologický štát“.
Ekologická katastrofa podľa N1 ničí turistický potenciál inak malebného horského kraja. Nešťastní sú z nej aj miestni obyvatelia, ktorí hospodária na pozemkoch okolo rieky. „Niekedy z lúky vytiahneme aj 50 pneumatík,“ sťažuje sa Zlatan Turkovič z Prijepolje.
Pontónová zábrana ako pomoc
Srbské úrady plánujú postaviť naprieč priehradou 300 metrov širokú pontónovú zábranu, s ktorej pomocou by sa naplavené odpadky pozbierali.
Siniša Lakovič z ekologického združenia Jastreb má za to, že opatrenie by mohlo pomôcť, predovšetkým by sa ale podľa neho malo zakázať skladovanie odpadu okolo rieky.
„Myslíte si, že je to možné vyriešiť nejakou bariérou? Problém sa musí riešiť na úrovni štátu, ale doteraz sme nevideli, že by bola vôľa to vážne riešiť,“ myslí si naopak Bijelič.
