Americký prezident Joe Biden v piatok (26. 2.) uviedol, že USA budú stáť v otázke Krymu na strane Kyjeva a budú sa snažiť o to, aby sa Rusko zodpovedalo z agresie proti Ukrajine. O vyhlásení Bieleho domu informovala agentúra Reuters.
„Spojené štáty americké neuznávajú a nikdy neuznajú Ruskom deklarovanú anexiu Krymu, budú stáť na strane Ukrajiny a budú vystupovať proti ruskému agresívnemu konaniu. Budeme pokračovať v snahe priviesť Rusko k zodpovednosti za jeho agresiu a porušovanie (práva) na Ukrajine,“ oznámil Biden.
Bidenova administratíva už dala najavo, že stále prehodnocuje zahraničnú politiku USA proti Rusku, Číne a ďalším kľúčovým oblastiam po tom, ako súčasný prezident prevzal v januári funkciu po svojom predchodcovi Donaldovi Trumpovi.
Jednoduchá pravda
V januári hovoril Biden so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom telefonicky. V rozhovore šéf Bieleho domu naliehal na Putina nielen v otázke suverenity Ukrajiny, ale vyjadril tiež znepokojenie nad uväznením popredného ruského kritika Kremľa Alexeja Navaľného. Hovoril tiež o údajnom zasahovaní do minuloročných amerických volieb a o masívnom hackerskom útoku, ktorý vlani zasiahol množstvo amerických úradov a z ktorého experti podozrievajú Rusko.
Biely dom svoje vyhlásenie k ruskému postupu na Kryme zverejnil v čase výročia obsadenia polostrova neoznačenými vojakmi vo februári 2014.
„Pred siedmimi rokmi Rusko porušilo medzinárodné právo a normy, podľa ktorých sa k sebe vzájomne správajú moderné krajiny,“ upozornil Biden. „Znovu opakujeme jednoduchú pravdu: Krym je Ukrajina,“ stojí vo vyhlásení.
Západ reagoval sankciami
Ruský parlament 1. marca 2014 schválil zámer ruského prezidenta Vladimira Putina nasadiť na Kryme armádu pre údajnú potrebu chrániť životy tamojších Rusov. Nový šéf proruskej autonómnej vlády na Kryme Sergej Aksjonov po rozhodnutí ruského parlamentu požiadal Putina o pomoc.
Za pripojenie Krymu k Rusku sa 16. marca v referende vyslovilo 96,8 percenta hlasujúcich. USA ani Európska únia hlasovanie neuznávajú. Krymský parlament nasledujúci deň vyhlásil nezávislosť polostrova a požiadal o pripojenie k Rusku.
Putin následne podpísal v Kremli s predstaviteľmi Krymskej republiky a Sevastopoľu zmluvu o vstupe oboch subjektov do Ruskej federácie. Západ vzápätí uvalil na Rusko sankcie, Moskva reagovala vlastnými sankčnými krokmi.
Napätie vo vzťahoch panuje dodnes
Konflikt na východe Ukrajiny medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vojskami si od jari 2014 vyžiadal vyše 14 000 mŕtvych. Ukrajina a Západ obviňujú Rusko z vojenskej podpory separatistov, čo Moskva popiera.
Veľké boje na Donbase utíchli po uzavretí mierových dohôd v Minsku vo februári 2015, no až doteraz sa žiadne prímerie nepodarilo udržať.
Vtedajšia kríza dodnes hlboko ovplyvňuje vzájomné vzťahy západných krajín a Ruskej federácie.
