Od pondelka (19. 4.) sa vzhľadom na zlepšujúcu sa epidemickú situáciu uvoľňujú opatrenia. Podľa členky konzília odborníkov Eleny Prokopovej si to Slovensko môže dovoliť, hoci vplyv Veľkej noci na nové prípady nákazy koronavírusom sa ešte naplno neprejavil. „Dnes máme čísla na červenú fázu, uvoľnenie je podľa bordovej,“ uviedla Prokopová v relácii Z prvej ruky na Rádiu Slovensko.
Na základe platného covidového automatu sa celé Slovensko prepne z čiernej (IV. stupeň varovania) do bordovej (III. stupeň varovania) fázy. Otvoria sa obchody, služby ale aj plavárne, múzeá, či zoologické záhrady. To všetko pod podmienkou najviac sedemdňového testu. Naopak, ešte stále nebudú v školách všetky ročníky druhého stupňa základných škôl.
„Školy museli byť zatvorené z dôvodu mobility a potreby zastaviť infekciu v celej spoločnosti, nie len v školách. Ich otvorenie znamená tiež zvýšenú mobilitu obyvateľstva,“ vysvetlila Prokopová. Dodala, že pri uvoľňovaní opatrení bolo dlhodobo plánované, že prednosť budú mať práve školy. Ak sa po ich otvorení nezvýši výskyt ochorení, prioritou je návrat všetkých ročníkov do tried.
Reprodukčné číslo sa aktuálne drží pod hodnotou 1, pripomenula členka konzília odborníkov Zuzana Krištúfková. Znamená to, že vírus sa v populácii nešíri tak rýchlo a čísla nových prípadov klesajú. Po Veľkej noci však začalo opäť mierne rásť, aktuálne je na hodnote 0,9. „Pevne verím, že aj do pondelka zostane pod hranicou 1,“ povedala Krištúfková. Ak by sa reprodukčné číslo dostalo nad túto hranicu, znamenalo by to nárast nových prípadov, čo by mohlo spomaliť aj uvoľňovanie opatrení.
Obe odborníčky zopakovali, že najväčšie riziko stále predstavuje stretávanie sa väčšieho množstva ľudí v priestoroch, kde nemajú prekryté dýchacie cesty. Práve to sa zohľadňuje aj pri rozhodovaní o uvoľnení jednotlivých opatrení. „Pätnásť metrov štvorcových na osobu je stanovených v prevádzkach preto, aby každý mohol dodržať dvojmetrový odstup,“ vysvetlila Krištúfková. „Keď otvoríme všetky prevádzky, pohyb toho potenciálne infekčného človeka je väčší,“ dodala Prokopová na margo toho, prečo niektoré prevádzky neboli otvorené už skôr.
Otvárenie knižníc, galérií či múzeí podľa odborníčok nie je natoľko rizikové, ako by to bolo pri kinách. „Musíme rozmýšľať o vykonateľnosti daného podujatia a musíme rozmýšľať o tom, koľko ľudí tam príde. To riziko je určite menšie, ako keď si predstavíte kino, kde tí ľudia sedia počas celého filmu v určitej vzdialenosti a častokrát aj konzumujú,“uviedla Prokopová.
Kiná nám povedali, že ak sa nebude môcť konzumovať v kine, oni ani nemajú záujem otvoriť, pretože tie náklady sa im nevrátia. To v tomto období ešte skutočne nemôžeme povoliť,“ objasnila Krištúfková.
Expertky sa zhodujú, že treba prispôsobiť systém testovania. „Vypracovali sme návrh testovacej stratégie a predložili ho na ministerstvo zdravotníctva. V súčasnosti sa o tom rokuje,“ uviedla Krištúfková. Testovať pravidelne by sa podľa nej mali tí, ktorí musia chodiť do práce, žiaci v školách, význam tiež má cielené testovanie v ohniskách. Zmena testovacej stratégie by mala byť zapracovaná v upravenom covidovom automate.
